BBC oslavuje narodeniny. Vysiela už 80 rokov

Pred obrazovkami sa usadili zvedaví diváci a predstavenie sa mohlo začať. Písal sa 2. november 1936 a v Londýne začala spoločnosť BBC Television pravidelné televízne vysielanie pre asi 300 súkromných televízorov a 20 prijímačov na verejných miestach. Bola to prvá televízna stanica na svete.

Pre spoločnosť BBC, ktorá vznikla už v roku 1922 a behom pár rokov sa stala významnou rozhlasovou stanicou, bol experiment s televíziou prestížnou záležitosťou. Zároveň aj podnikom, ktorý u mnohých vzbudzoval pochybnosti. Svedčí o tom aj zápis v diári prvého generálneho riaditeľa BBC Johna Reitha: "Odmietol som sa zúčastniť otvorenia televízie. Nechcel som byť snímaný a ani sa zúčastniť vysielania..." Nebolo sa vlastne čomu diviť, veď televíziu si mohol vtedy zaobstarať iba bohatý občan za 120 až 140 libier (pivo prišlo na 3,5 pence) a signál sa chytal len v Londýne a v blízkom okolí.

Na každodennú televíznu porciu relácií sa schyľovalo dlho a v celom procese dominuje meno vynálezcu Johna Logieho Bairda. Tento neúnavný propagátor mechanického-optického systému vysielania už v roku 1924 zostrojil v Hastingse svoj prvý primitívny televízny aparát. Jeho priateľ Ronald Tilman "aparatúru" opísal ako "chaotickú spleť, ktorou prestupovali drôty rôznej sily a farby". Napriek tomu fungovala. Baird sa časom presťahoval do Londýna, zohnal financie a začal televíziu propagovať na verejnosti.

Ministerstvo pôšt udelilo v auguste 1926 Bairdovej spoločnosti licenciu povoľujúcu skúšobné vysielanie. BBC mu nakoniec po úmornom presviedčaní poskytla požadovanú kapacitu a "miesto v éteri". Experimentálne vysielanie mechanickej televízie (30 riadkov) na vlnách BBC sa začalo 30. septembra 1929, vo všedné dni od 23:00 do 23:30. Konkurencia však nespala a zástancovia elektronického systému vysielania tiež vykazovali slušné výsledky. Začiatkom roku 1935 ministerstvo pôšt rozhodlo, že dá obom systémom rovnakú šancu.

BBC Television začala s prenosom obrazu s "vysokou rozlišovacou schopnosťou" z Alexandra Palace v severnom Londýne o tretej hodine popoludní v pondelok 2. novembra 1936. Vysielalo sa denne od 15 do 16 hodiny a večer od 21.30 do 23.00 hodiny. Bairdova firma (pracovala s 240 riadkami a frekvenciou 25 obrázkov za sekundu) sa po týždni striedala s Marconi-E.M.I., ktorá vysielala obraz tvorený so 405 riadkami s rovnakou frekvenciou. Už 6. februára 1937 ale expertný výbor pre televíziu posvätil elektronický systém Marconi-E.M.I.

Televízia sa presadzovala postupne. V roku 1938 sa vysielalo viac ako 16 hodín týždenne vrátane nedele, o rok neskôr už 30 hodín. Sľubný rozjazd prerušila 1. septembra 1939 vojna a britská televízia sa znovu ozvala až 7. júna 1946. Vlastné televízne spravodajstvo začala BBC vysielať v roku 1948, kedy sa už napríklad kreslený Mickey Mouse pre deti na obrazovke udomácnil. Ten pravý "televízny vek" však odštartovala až korunovácia kráľovnej Alžbety II. v júli 1953. Podľa odhadov vtedy prenos sledovalo asi 20 miliónov divákov.

Už v roku 1936 odporučil televízny výbor BBC, aby náklady spojené s vysielaním, predpokladalo sa, že išlo o sumu 180 000 libier, boli pokryté z koncesionárskych poplatkov. Ich výška bola stanovená na 50 pencí ročne. V roku 1946 sa za kombinovanú koncesiu pre rádio a televíziu platili dve libry, zhruba ekvivalent priemernej týždennej mzdy. V súčasnej dobe britské domácnosti platia ročne 145 libier a 50 pencí (asi 161,84 eur), poplatok bol odpustený seniorom starším ako 75 rokov. Z ročného koncesionárskeho poplatku má BBC zaručený príjem 3,9 miliardy libier (približne 4,43 miliardy eur).

Po 80 rokoch existencie televíziu BBC celosvetovo sledujú stovky miliónov ľudí a v Británii má asi 25 miliónov koncesionárov. V posledných rokoch sa musela potýkať s rozpočtovými škrtmi a prepúšťaním. Na prelome rokov 2014 a 2015 BBC zamestnávala po celom svete necelých 21 000 ľudí. Ročne BBC hospodári s rozpočtom 2,4 miliardy libier (viac ako 2,67 milardy eur).