Pred takmer 22 rokmi, v roku 1994, bol jedným zo zakladateľov Asociácie vonkajšej reklamy a od roku 2008 je jej prezidentom. Ivan Peller. Naposledy sme sa rozprávali pre rokom a pol, kedy v brandži rezonovala téma novely stavebného zákona, ktorej ambíciou bol boj s nelegálnymi outdoorovými plochami. Čo sa odvtedy zmenilo?
Medializovaným problémom sú čierne plochy. Nastal nejaký posun po zmene legislatívy?
Celý problém, ktorý dnes evidujeme na trhu, je problém, ktorý sa moderne, populárne a pseudopoliticky nazýva vizuálny smog. Pre mňa je skutočným problémom takzvaný vedomostný smog, ktorým je Slovensko zahltené. (O tom nikto nehovorí.) Čierne stavby dlhodobo vznikali a neriešili sa. Boli tu desiatky subjektov, ktoré stavali bez povolení, ignorovali zákony, nájomné zmluvy atď. Úrady to akceptovali, problém sa kumuloval a vznikla neúnosná situácia. AVR na problém upozorňovala dlhodobo, preto vznikla aj novela stavebného zákona, ktorá dáva väčšie možnosti boja proti čiernym stavbám. Nemôžeme však tvrdiť, že doteraz neexistovali žiadne nástroje. Stavebný zákon existoval a umožňoval zakročiť proti čiernym stavbám. Proces odstraňovania bol problematický, zdĺhavý, ale dalo sa aj vtedy niečo robiť.
Podieľate sa priamo na odstraňovaní nelegálnych zariadení?
Teraz je AVR organizáciou, ktorá je registrovaná v súlade s novelou stavebného zákona na Ministerstve dopravy SR a priamo môže zastávať výkon procesu odstraňovania čiernych stavieb, čo sa v podstate aj deje. Dlhodobo na tom robíme a už máme za sebou aj slušné výsledky. V priebehu tohto roku sme odstránili už niekoľko desiatok čiernych stavieb a vyladili sme si samotný proces odstraňovania čiernych stavieb. Predpokladám, že v roku 2017 dosiahneme podstatne vyšší počet reálne odstránených čiernych stavieb.
V rámci celého Slovenska?
Áno, ale najviac, samozrejme, v Bratislave a okolí. Ani nový legislatívny proces nie je jednoduchý. AVR dnes supluje za vlastné peniaze to, čo mala a má robiť miestna samospráva a štátna správa. Začali sme s tým, čo sa reálne dá. Vytipujeme čiernu plochu, dáme podnet na úrad, preveríme majiteľa, geodeticky zameriame plochu... Keď prejdú všetky legislatívne kroky, zariadenie môžeme odstrániť.
Kto sa tomuto časovo náročnému procesu venuje v rámci AVR?
Máme to rozdelené. Každá spoločnosť mapuje iné územie. Vždy si povieme, ktorú mestskú časť kto spraví, spracujeme ju, dáme podnety na konkrétny úrad. Máme na to vyčlenených ľudí aj peniaze.
Úrady si neuvedomujú, že my sme komerčné spoločnosti, ktoré sa majú venovať obchodu a odstraňovaniu čiernych zariadení by sa mali venovať hlavne ony. Samozrejme, čistenie trhu je aj v našom záujme a preto k tomu pristupujeme mimoriadne aktívne a zodpovedne. Novela prináša začiatok nastolenia poriadku a jednotných pravidiel pre všetkých. Je to však dlhodobý proces a nedá sa za jeden rok vyriešiť všetko, čo sa za 25 rokov zanedbalo.
Pribúdajú nové nelegálne zariadenia?
Trh je svojím spôsobom naplnený a neprebieha masívna výstavba reklamných zariadení. To je dávno za nami. Všetky firmy sa skôr snažia svoje siete repasovať, zvažujú efektivitu a samozrejme, tlačia na čierne stavby. Možno to potrvá tri-štyri roky, ale výsledky budú úplne jasné.
Ako vnímate spoluprácu so samosprávami?
Teší ma, že už aj samosprávy začali vnímať asociáciu ako združenie odborníkov. S väčšinou samospráv je spolupráca korektná a snažíme sa hľadať riešenia po vzájomnej odbornej debate. Samozrejme, občas počujeme od pseudo odborníkov vyjadrenia, ktorými chcú zasahovať do trhu, chcú ho riadiť a pritom o ňom nevedia nič.
Zmenil sa prístup samospráv po prijatí novely stavebného zákona? Nastavili si samosprávy nové pravidlá na osádzanie vonkajšej reklamy?
Musím povedať, že s väčšinou samospráv je korektná spolupráca. My sami hovoríme, že je veľa outdooru, ale to je spôsobené veľkým množstvom čiernych stavieb. Ľudia by boli neskutočne prekvapení, keby sme mohli nechať zmiznúť čierne stavby. A nehovorím len o outdoore, ale všeobecne o čiernych stavbách. Outdoor nie sú len billboardy a bigboardy. To je každá jedna plachta, tabuľka na stĺpe alebo napichaná v stredových pásoch. S týmto sa dlhodobo nič nerobilo a spôsobili to zlé administratívne rozhodnutia.
S ktorými samosprávami je ťažšia spolupráca?
Ťažká spolupráca je vždy s tým, ktorý si myslí, že má patent na rozum.
Zmenilo sa niečo v najproblémovejších mestách na Slovensku?
V týchto prípadoch absolútne zlyhali kompetentní. Na to nemám čo iné povedať. V niektorých je neuveriteľný chaos. Paradoxne, členské firmy AVR majú v týchto mestách minimum plôch. Všetko ostatné, čo je tam roky, nepatrí nám. Veľakrát sme boli vyzvaní, aby sme odstránili niektoré plochy. Tak sme ich odstránili a naplnili sme české príslovie „Byl tak slušnej, až byl blbej“. Čierne stavby veselo stoja ďalej.
Čierne plochy škodia aj vám. Najmä na lukratívnych miestach, ktoré si klienti žiadajú.
Samozrejme. Niektoré veci sú aj napriek novele stavebného zákona problematické. Jedna vec je zákon, druhá vec je výklad zákona a tretia vec je znalosť úradníkov. Máme jeden stavebný zákon a my z praxe poznáme asi 100 jeho výkladov. Každé jedno mesto si zákon vykladá inak. Neexistujú jednotné pravidlá. Zlyháva odbornosť, vzdelanie a systém riadenia.
Celý rozhovor s Ivanom Pellerom so môžete prečítať v prílohe OUT&IN DOOR októbrových Stratégií, ktoré sú práve v predaji.