Kto je vlastníkom sieťovej správy, samotných novinárskych výstupov či už aj čiastkových titulkov? Kto ich smie preberať, vložiť do siete a kto z toho finančne benefituje? Európska komisia sa tento problém usiluje objasniť už mesiace.
Na domácom trhu
Americkí internetoví giganti Google a Facebook, ktorých podiel na európskom trhu narastá, zrážajú výnosy novín a tradičných vydavateľov. Nedávna správa zverejnená v britskom denníku Guardian ukázala, že internetové platformy, ako je napríklad Facebook, vysajú zo spravodajského priemyslu vo Veľkej Británii v priebehu budúceho desaťročia približne 450 miliónov libier (takmer 162 miliónov eur).
Správa spoločnosti Strategy Consultants OC&C hovorí, že na základe vplyvu platforiem na iné mediálne trhy – napríklad ten hudobný, je možné, že asi 30 percent z ich príjmov si vezmú práve platformy Facebook, či v tomto prípade aj Apple. Pre obe spoločnosti to v súčasnosti znamená príliv sumy v rozmedzí 232 až 290 miliónov eur ročne, v roku 2026 sa predpokladá nárast na 464 až 522 miliónov eur.
Sú to práve vydavateľské domy, ktoré bojujú s klesajúcim printom a procesom transformácie do online priestoru, kde sa monetizovať ešte len učia. V digitáli nedokážu veľkým nadnárodným hráčom, ktorí už dynamicky obsadili pozíciu, konkurovať. Komisia sa tak usiluje ich postavenie do určitej miery vyrovnať.
Plán je poskytnúť vydavateľom právo na žiadanie poplatku zakaždým, keď Google či Facebook použijú ich autorský obsah. Celú situáciu nezľahčuje ani fakt, že niektoré krajiny Európskej únie už podobnú legislatívu majú. Komisiu tak aktuálne zamestnáva neľahká výzva európske rozdiely harmonizovať a uspokojiť všetkých zúčastnených.
Špecifické Nemecko
Digitálny komisár Európskej únie Günther Oettinger (CDU) chce chrániť mediálne domy pred aktuálnou situáciou, kde v online prostredí zbierajú ich obsah vyhľadávače ako Google (v Nemecku má 94,52-percentný podiel na trhu). Ruky vydavateľov tak zostávajú prázdne, informuje nemecký denník Bild. Nemecko pritom podobnú skúsenosť s Googlom už má. Nebolo to dávno, keď vydavateľstvá vyžadovali od giganta poplatky v prípade, ak zobrazí časť ich článkov. Neskôr od snahy upustili. Museli.
Sledovanosť ich textov sa radikálne znížila. Google neplatil a články sa vo výsledkoch vyhľadávania prestali zobrazovať. Nemecké vydavateľstvá od vymáhania poplatkov odstúpili. O čosi radikálnejšiu skúsenosť malo Španielsko. V krajine po podobnej iniciatíve vypol internetový gigant na protest národnú verziu stránky Google News.
Nerovný súboj
Európska komisia navrhla v septembri dve smernice a nariadenia, ktoré majú európskym vydavateľským domy v nerovnom boji pomôcť získať férovú odplatu za reprodukciu ich autorského obsahu. Súčasťou tohto kroku je však nevyhnutne i zásah do online publikovania.
„Návrh komisie naznačuje, že autorská práca vrátane textu, videa či obrázkov musí byť filtrovaná prostredníctvom určitých online služieb. To však zaiste obráti internet na miesto, kde musí byť všetok obsah predtým, ako sa dostane k samotnému publiku, skontrolovaný právnikmi,“ vyhlásila šéfka globálnej verejnej politiky Googlu Caroline Atkinsonová.
Napriek jej slovám sa v súčasnosti spoločnosť v Nemecku zaviazala, že autorom článkov, videí či fotografií zaplatí tento rok sumu približne 210 miliónov eur. Google podobne spustil v Európe druhé kolo grantovej podpory v rámci DNI Inovačného fondu. Šancu prihlásiť projekty zamerané na rozvoj digitálnej žurnalistiky mali aj slovenské vydavateľstvá. Dvom sa to podarilo.
Na kroky Googlu prekvapujúco zareagoval aj Facebook, ktorý je pripravený urobiť podobné gesto. Otázne však zostáva, či podobné iniciatívy dokážu kompenzovať monopolné postavenie, ktoré obaja giganti už na európskom mediálnom trhu zastávajú.
Internet je slobodný priestor, každý deň ho využíva 315 miliónov Európanov. Práve v týchto chvíľach sa rozhoduje o jeho budúcnosti – a budúcnosti fungovania samotných médií, ktoré od neho dnes už nie je možné oddeliť.