„Stal sa holokaust?“ Pýta sa v úvode článku „Google nie je „iba“ platforma“ britská autorka Carole Cadwalladrová. „Nie, šesť miliónov Židov nezomrelo, sú to len konšpiračné teórie, ktoré šíria záujmové skupiny, aby zatemnili pravdu,“ pokračuje v mrazivej irónii Cadwalladrová. „V skutočnosti neexistuje žiaden dôkaz, že boli nejakí ľudia splynovaní v tábore. Holokaust sa nestal.“
Verejný diskurz sa mení, nakoľko sa mení spôsob, akým sa dostávame k informáciám. Ako sa k nim dostávajú nové generácie na Slovensku i na celom svete. V čase nárastu extrémistických myšlienok čoraz častejšie rezonuje aj neuveriteľná otázka: stal sa holokaust? Ak je k dispozícii odpoveď na zdroji s takmer monopolným postavením, ktorý poskytuje „fakty,“ môžeme mať problém.
Google myslí za vás
Cadwalladrová urobila pokus. Do vyhľadávacieho poľa Googlu zadala len úvod svojej otázky: „Stal sa hol..?“ Google tradične napomohol a vetu doplnil: „Stal sa holokaust?“ Odpoveď je nie.
Prvý nájdený výsledok anglickej verzie vedie na stránku stormfront.org a článok „Top 10 dôvodov, prečo sa holokaust nestal.“ Za zmienku podobne stojí druhý aj tretí odkaz.
Slovenská verzia vďaka algoritmu zase ponúka ako prvé súvisiace vyhľadávanie "pravda o holokauste."
Súčasná post-faktuálna doba, v ktorej má každý názor rovnakú hodnotu, umožňuje spochybniť takmer čokoľvek. Ak sa k vyhľadávaným nepravdám navyše zobrazia mnohé, navonok relevantne vyzerajúce zdroje, len máloktorý užívateľ hľadá a overuje ďalej.
Ako sa Google sám navyše pochválil, je to práve on, kam chodia ľudia najviac hľadať „pravdu“ o jednej z najväčších tragédií ľudstva. Na Slovensku je Google vo vyhľadávaní absolútnou jednotkou.
Voda na mlyn
Najnovší prieskum agentúry Focus uvádza, že približne každý štvrtý Slovák vidí alternatívu demokracie aj v diktatúre. Hoci líder ĽSNS Marian Kotleba v súčasnosti vystupuje ako uhladený politik držiaci sa mimo parlamentných sporov, nebolo to dávno, čo na verejnosti sám popieral smrť miliónov Židov. Dnes je v parlamente a na horizonte sa mu navyše črtá konkurencia.
Staviť politickú kartu na extrémizmus sa dnes vypláca. Ukazuje to úspech Marie Le Penovej vo Francúzsku, v Rakúsku sa takmer stal prezidentom Norbert Hofer. Verejne aktívny je holandský politik a popierač holokaustu Geert Wilders a mnohé výroky novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa podobne potvrdzujú, že spoločenská diskusia dnes znesie oveľa viac, ako kedysi. Nie však faktov.
Extrémistická rétorika sa pomaly stáva súčasťou bežných diskusií. To sa zobrazuje vo vyhľadávaní a súčasný algoritmus Googlu ju živí a formuje ďalej. Internetový gigant už dávno nie je pasívnou platformou na vyhľadávanie informácií, ale aktívny hýbateľ verejného diskurzu, ktorý nešťastne nahráva extrémistom.
Mimochodom, viete, akú „osobnosť“ sme na Googli hľadali najviac? Toho, ktorý poprel holokaust.