Mnoho divákov, ktorí sa večer usadia pred obrazovky televízií, je po chvíli frustrovaných pravidelným prerušovaním programu dlhými reklamnými prestávkami.
Množstvo reklamy, ktoré môžu zaradiť televízie do vysielania, však stanovuje zákon o reklame. V ňom je stanovená celková dĺžka vysielaných reklám, aj povolený počet prerušení relácie.
Na dodržiavanie zákona dohliada Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je aj oprávnená udeľovať vysielateľom sankcie. Tie sa môžu vyšplhať v prípade opakovaných porušení zákona až do výšky desiatok tisíc eur.
Mantinely určuje zákon
Komerčným televíziám zákon ukladá, že čas vyhradený reklamným šotom počas jednej hodiny nesmie presiahnuť 20 percent. To znamená, že celková dĺžka vysielanej reklamy môže byť maximálne 12 minút za hodinu.
Do tohto času sa však nezarátava čas venovaný vlastnej propagácii alebo upútavkám na vlastný program. Relácia, ktorá trvá dve hodiny čistého času, sa tak bežne natiahne na tri hodiny i viac.
Ako často môžu televízie prerušiť program reklamnou prestávkou, závisí od typu relácie. Spravodajský program alebo film môže byť prerušený jedenkrát za polhodinu. Pri zábavnej relácii, seriáli alebo dokumentárnom filme nie je obmedzený počet reklamných brejkov. Vysielateľ by však nemal narušiť „celistvosť a charakter programu“.
Diváci vs. inzerenti
Súkromné televízie, ktoré sú financované väčšinou z predaja reklamného vysielacieho času, musia prinášať najmä atraktívny program pre divákov (a uspokojiť tak záujmy zadávateľov reklamy). Ich programová štruktúra má za úlohu vygenerovať publikum, ktoré potom „predá“ inzerentom.
Pre televízie to znamená, že v ich programovej štruktúre môžu zostať len tie programy, ktoré dokážu pritiahnuť divákov, a teda reklamu. Čo sú najmä zábavné programy - rôzne šou, seriály či filmy.
Komerčné televízie neustále súperia o divákov, keďže ich príjmy závisia od počtu divákov, ktorí ich sledujú. Hoci by táto konkurencia mala priniesť pestrosť programovej ponuky, nie je to vždy tak.
Všetci sa usilujú o čo najlepšie čísla, o čo najvyššiu sledovanosť a nakoniec, zjednodušene povedané, ponúkajú všetky televízie ten istý typ programov. Lebo diváci ho pozerajú. A pozerajú ho možno preto, lebo nemajú možnosť výberu...
RTVS nie je súkromná televízia
Na druhej strane, verejnoprávna televízia je v inej pozícii. Ako nezávislá inštitúcia nie je primárne závislá od príjmu inzerentov. Jej ekonomickú nezávislosť zabezpečuje príjem zo štátneho rozpočtu a koncesionárske poplatky, ktorých výška je na Slovensku 4,64 eura mesačne. V prípade potreby sa pripúšťa aj možnosť štátnych dotácií.
RTVS z toho samozrejme vyplývajú povinnosti, ktoré súkromné televízie nemajú. Napríklad vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme, zabezpečenie regionálneho vysielania, vysielania v jazykoch národnostných menšín, zohľadňovanie potrieb nepočujúcich a iných sociálnych menšín či poskytovanie priestoru cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Podľa zákona nesmie verejnoprávna televízia zaraďovať reklamu ani telenákup počas vysielania programov. Časový rozsah vysielanej reklamy nesmie presiahnuť 0,5% denného vysielacieho času. Ďalších 2,5% času môže byť vyhradený telenákupným šotom.
Celkovo však nesmie dĺžka reklám presiahnuť 12 minút za jednu hodinu, čo platí rovnako aj pre komerčné televízie. Verejnoprávna televízia má navyše obmedzenie počas prime time, kedy od 19. do 22. hodiny nesmie objem vysielanej reklamy prekročiť osem minút počas jednej hodiny.
Pri prenose športových podujatí platia voľnejšie pravidlá, celkovo však nesmie reklama spojená so športovým alebo kultúrnym podujatím presiahnuť 15% denného vysielacieho času.
Brusel uvoľňuje pravidlá
Kým v súčasnosti môžu televízie odvysielať najviac 12 minút reklamy za jednu hodinu, podľa novej smernice Európskej únie by si mali samy určovať, koľko reklamy a kedy odvysielajú. Limitované budú len časom od 7. do 23. hodiny. V praxi to bude znamenať, že viac než tri hodiny reklám môžu televízie odvysielať častejšie než v súčasnosti.
Dôvodom úpravy reklamného času je fakt, že televízie sú v porovnaní s internetovým vysielaním v nevýhode. Nová smernica by mala tento hendikep aspoň čiastočne kompenzovať. Niektoré konzervatívnejšie členské štáty sú proti, no minister Maďarič sa vyjadril, že predpokladá priestor na kompromisy a smernica nakoniec bude prijatá.
Ak smernicu v Bruseli schvália, začne platiť ešte tento rok. Potom bude len na televíziách, ako s novými pravidlami naložia a ako často budú prerušovať program reklamnými prestávkami.