Pamätám sa na jedno zo svojich prvých nešportových novinárskych zadaní. Niekedy začiatkom roka 1997 ma z redakcie Košického večera vyslali na ples VSŽ, v tom čase najhonosnejšiu udalosť v meste. Mal som sa vrátiť s reportážou, aj som sa vrátil. K najväčšej celebrite – vtedajšiemu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi – som sa ale nedostal ani náhodou. Jeho mohla vyspovedať len Smotánka Eriky Vincourekovej.
Smotánka, bulvárna relácia o živote v lepšej spoločnosti, je na obrazovke Markízy od jej začiatku. Neprešla za ten čas takmer žiadnou premenou, ak za zmenu nepočítame luxusnejšiu postprodukciu a stále luxusnejším dojmom pôsobiacu úvodnú zvučku. Od začiatku sa v nej producírujú politici, podnikatelia, celebrity a moderátorky. Robia to dodnes. Divákom ani televízii to stále neprekáža.
Erika Vincoureková nastavila pred dvoma desaťročiami bulvárny formát, po nej úlohu uvádzačky prevzali Jana Hospodárová a neskôr Lucia Hablovičová. Po doteraz poslednej zmene v roku 2005 si Erika Judínyová reláciu už vyše desať rokov prispôsobuje na svoj obraz. Diváci súkromnej televízie sa na recepcie a oslavy pozerajú stále radi.
V zábavnom programe dostávali kontroverzné osoby priestor vždy. Politici sa snažili ukazovať v odľahčených rozhovoroch ľudskú tvár, pre podnikateľov často pochybnej povesti bola relácia lacným PR. Hoci sa sumy, za ktoré mal údajne štáb prísť natočiť akýkoľvek prestretý stôl s chlebíčkami, pohybovali v rádoch státisícov vtedajších korún. Za pokus o akceptáciu to stálo.
Nad informáciami, ktoré Smotánka vyťahovala, bolo často možné len krútiť hlavou. Rovnako nad spôsobom ich prezentácie, nevídaným a nenapodobiteľným v iných slovenských televíziách. Bulvárne pikošky zo zákulisia, krstné mená politikov vo forme zdrobnenín, bizarné scénky, z ktorých ako prvý napadne kazačok Štefana Harabina. Časom sa z toho stal folklór.
Boli časy, keď bola Smotánka jedným z nástrojov Markízy, televízia hrala relatívne významnú úlohu v slovenskej politike. Robert Fico s Mikulášom Dzurindom ju v roku 1998 bránili vlastným telom na legendárnej demonštrácii pri príležitosti zmeny vlastníckej štruktúry, Rudolf Schuster by sa bez nej len ťažko stal prezidentom republiky a Pavol Rusko predsedom koaličnej strany.
Dnes televízia politiku v takom rozsahu dávno nerieši. Nedeľné diskusie so Zlaticou Puškárovou už žijú len v občasných návratoch k slávnym zlým grafom. Súčasní ministri a poslanci už pred redaktormi spravodajstva utekajú len veľmi zriedka. Ale utekajú, pár redaktorov je ešte terčom útokov najmä predsedu vlády. Smotánka je s politikmi v kontakte stále, ukazuje aj podnikateľov, o ktorých sa píše, že sú v ich pozadí.
Smotánka, Televízny matuzalem, vyše dvadsať rokov nikomu neprekážal. Kedysi bol pre Markízu dôležitý obsahom, dnes už len číslami sledovanosti. Súčasný manažment deklaruje sústredenie na ekonomickú výkonnosť a rodinné zameranie. Kontroverzný obsah s politickým, či podnikateľským presahom by tak už mal byť skôr na príťaž, ako na osoh. Robí ale čísla.
Nablýskaný pohľad za oponu k švédskym stolom a usmiatym celebritám si stále na Slovensku nájde svoju cieľovú skupinu divákov. Hoci, čo sa počtu očí týka, Smotánku sleduje o polovicu menej divákov ako predpoveď počasia, pre stanicu je tridsať percentný podiel na podvečernom diváctve viac než uspokojivý.
Síce je sobota komerčne najmenej atraktívnym dňom v týždni, Smotánka, ako tradičná značka televízie Markíza, stále v peoplemetroch funguje. Zrejme preto jej obsah nikto príliš nerieši.
Ale mal by.