Nový slovenský film Piata loď rozpráva príbeh netradičnej detskej rodiny inšpirovaný skutočnou udalosťou. Malá Jarka má mamu, ktorá nechce byť mamou. Dievčatko zúfalo hľadá lásku a nachádza ju náhodou, keď za zvláštnych okolností vezme dve batoľatá do opustenej záhradnej chatky, kde sa s nimi hrá na naozajstnú rodinu. Chce tak detsky úprimným spôsobom napraviť svet dospelých svojou hrou na rodinu, akú by chcela mať.
Rodinná dráma vznikla na motívy úspešného rovnomenného románu Moniky Kompaníkovej, ktorý získal cenu Anasoft litera a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka 2010. Film nakrútila režisérka Iveta Grófová, pre ktorú je Piata loď druhým dlhometrážnym filmom. Jej prvotina Až do mesta Aš získala národnú nomináciu na Oscara v roku 2012. Snímka Piata loď vznikala takmer päť rokov, v slovenských kinách bude mať premiéru 16. marca, v českých 6. apríla.
Slovensko-český film vznikol v produkčnej spoločnosti Hulapa film, do slovenských kín ho uvedie distribútor CinemArt SK. Realizáciu filmu podporili Audiovizuálny fond, Eurimages, Státní fond kinematografie, Creative Europe – Media a Bratislavský samosprávny kraj. Piatu loď budú premietať filmové kluby aj multiplexy, na budúci rok bude mať premiéru na obrazovkách verejnoprávnej televízie.
Mimoriadne úspešnú svetovú premiéru už má Piata loď za sebou. Na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale, ktorý sa konal v polovici februára, si za najlepší film sekcie Generation Kplus odniesla snímka Krištáľového medveďa. Piata loď je tak prvým slovenským filmom oceneným na berlínskom festivale od rozdelenia Československa. Naposledy si ocenenie z festivalu, ktorý sa radí k najlepším na svete, odniesol film Ja milujem, ty miluješ. Snímka Dušana Hanáka získala v roku 1989 Strieborného medveďa za réžiu.
O filme Piata loď
Réžia: Iveta Grófová
Predloha: Monika Kompaníková (kniha Piata loď)
Scenár: Iveta Grófová, Marek Leščák
Kamera: Denisa Buranová
Hudba: Matej Hlaváč
Titulná pieseň: Katarzia (Kde sa slzy berú)
Hrajú: Vanessa Szamuhelová, Matúš Bačišin, Katarína Kamencová, Johanna Tesařová
Scenáristi Iveta Grófová a Marek Leščák dali filmu podtitul: „Každé dieťa môže byť na chvíľu dospelé, a každé mesto môže mať na chvíľu more.“
Hlavnou postavou filmu je dievčatko Jarka. Hoci má len 10 rokov, je zvyknutá byť sama a vie sa o seba sama postarať. Uvarí si špagety aj operie špinavé oblečenie. Neplače, nekričí, nesťažuje sa, „nerobí problémy“. Má svoj vlastný svet v opustenej záhrade, kde sa cíti v bezpečí. Úlohu stvárnila bratislavčanka Vanessa Szamuhelová, pre ktorú je úloha Jarky prvou v živote.
Jarkin kamarát Kristián je 8 ročný chlapec z dobrej rodiny. Má prehnane úzkostlivých rodičov a väčšinu času trávi za počítačom vo svojej izbe. Do úlohy bol obsadený Matúš Bačišin z Vranova nad Topľou.
Jarkinu mamu Luciu hrá Katarína Kamencová, mladá speváčka z Košíc. Hoci je Lucia matkou, nechce dospieť a správa sa, ako by mala stále 16. Jej mamu Irenu stvárnila česká herečka Johanna Tesařová. Tá rovnako ako Lucia odmieta rolu matky. Vzťah medzi Irenou, Luciou a Jarkou funguje iba ako obchod. Niečo za niečo.
Titulnú pesničku k film zložila, otextovala a naspievala Katarzia, vokály robil Juraj Benetin z kapely Korben Dallas. Pre Katarziu je to prvá spolupráca pre film, z príbehu filmu si vybrala tému – keď deti majú deti.