Jedna z najväčších tráum, s ktorou sa Slovensko dodnes nevyrovnalo, je únos syna prvého slovenského prezidenta Michala Kováča. Toho koncom augusta 1995 násilne zavliekli do Rakúska. Pre kauzu Technopol bol totiž na neho vydaný medzinárodný zatykač. Kováč mladší bol v Nemecku spájaný s podvodom za takmer dva milióny dolárov. Osem mužov v dvoch autách mu prehradilo cestu, pomocou vyhrážok ho zatiahli do jedného z áut, kde mu dávali elektrošoky a násilne do neho vliali fľašu alkoholu. Z organizovania únosu je podozrivá Slovenská informačná služba, ktorej vtedy šéfoval nominant HZDS Ivan Lexa. Na zapojenie tajnej služby poukázal jej niekdajší zamestnanec Oskar Fegyveres. V čase, keď sa skrýval v zahraničí, zahynula jeho slovenská spojka Róbert Remiáš, po tom, ako mu v aute vybuchla nálož. Celú kauzu sa dodnes nepodarilo vyšetriť. Bránia tomu takzvané Mečiarove amnestie, ktoré sa poslanci viackrát neúspešne pokúsili zrušiť, no bezvýsledne. Naposledy tomu zabránil Smer a SNS na decembrovom zasadnutí parlamentu. Koalícia prijala len vyhlásenie, ktorým amnestie odsúdila.TASR/Drahotín Šulla
StoryEditor

Bohumilova bublina: Unesení

06.03.2017, 12:22
Čím žila skupina mojich facebookových priateľov?

Dávno som nezažil taký atak na kiná a následne statusy, ako predviedla moja facebooková bublina cez víkend. Všetci boli unesení z nového filmu. Skvelé! Únos je tým pádom už druhý divácky úspešný titul v novom roku a to sa stále len rozbieha marec. Sedemdesiatpäť percent v hodnotení na čsfd.cz je po prvých 70 tisícoch ľudí v kine veľmi slušné skóre. 

O únose prezidentovho syna sa za dvadsať rokov popísalo toľko papiera a Internetu, že sukces filmového spracovania bol viac-menej zaručený. Najväčšia kauza v dejinách Slovenska navyše nie je dotiahnutá do konca, spoločenská objednávka sa rekordnou návštevnosťou pripomenula. Dávno nevyvolal film také reakcie od bežného ľudu k politikom. Super. 

Film som ešte nevidel, asi som už vo veku, keď nepotrebujem utekať do kinosály aby som si spomenul, ako to celé bolo. Určite sa tam vydám a asi aj postnem svoju recenziu na Facebook. Prekvapilo ma, že aj na Únos som vo svojej bubline videl zo dva či tri vlažné komentáre. Nie na spracovanie - na to by som ich bral. Prekvapilo ma, že niektorým jednotlivcom nevoňal fakt, že bol vôbec nakrútený. Čudné. 

Smotánka viacerým (najmä tým, ktorí ju pravidelne nepozerajú) trochu zhorkla po tom, čo Denník N rozobral, komu venovala svoju pozornosť v minulom roku. Nedalo mi nezareagovať, prispel som názorom, že sa predmetná relácia za dvadsať a pol roka nezmenila vlastne vôbec. Môj text už také reakcie nezaznamenal. Píšem tam vlastne, že ju pozerá o polovicu menej ľudí ako Predpoveď počasia a že by s jej obsahom už niečo konečne urobiť mali. 

V nedeľu sme viacerí čakali na premiéru 1890, nového seriálu na JOJke. Pozel som si, celkom sa mi páčilo - aj keď viem, že si v náročnej bubline zlíznem svoje. Síce som nevydržal pri vedomí do konca (už si ani nepamätám, kedy som v čase, kedy pilot končil, nespal), pozriem si ale aj nabudúce. Mne sa zelená zeleň na Gemeri páči, aj že sa detektívka netvári príliš vážne. V nedeľu večer celkom určite prepnem na JOJku radšej, ako keď sa tam usmievajú pomáhajúci politici. 

Niekoľko mojich kamarátov nasrdil aj televízno-internetový operátor UPC. Nie, nenahnevalo ich stiahnutie českých programov, ktoré nikdy oficiálne nevysielali a nahradili ich pre náš trh vyrobenými stanicami. Do biela ich vytočila forma, akou odkomunikovali zmenu viazanosti na vernosť a cien za - ako to už na Slovensku chodí - vyššie. 

Nezávidím pracovníkom v call centrách v žiadnom odvetví. Na druhej strane telefonickej linky s operátormi musia ale sedieť len veľmi odolní jedinci. Ak sa na nich abonenti obracajú s podobným pokojom v duši a slovníkom, aký som čítal minulý týždeň na Facebooku, mal by im zamestnávateľ preplácať návštevy psychológa, exotickej masérky alebo akejkoľvek inej formy psychickej hygieny. 

Konečne sme sa dočkali! Trvalo to nekonečne dlho, no Slovensko má svojho neskryte Boha velebiaceho úspešného športovca. Božia sláva šprintéra Volka prestala byť terčom posmeškov v sobotu. Mladý Bratislavčan a bývalý futbalista zabehol na majstrovstvách Európy v Belehrade slovenský rekord v behu na 60 metrov, zavesili mu zaň na krk skvelú striebornú medailu. 

Vo svete je celkom bežné, že športovci (ale aj umelci) ďakujú Bohu za talent, ktorým ich obdaril. Čakanie na jedného takého na konzervatívnom Slovensku bolo podozrivo dlhé. Ján Volko možno prelomil ľady a osmelia sa ďalší. Budem dúfať, že jedného dňa aj naturalizovaný, alebo z iného dôvodu Slovensko reprezentujúci zástupca inej viery. A možno aj moslim. 

menuLevel = 2, menuRoute = news/media, menuAlias = media, menuRouteLevel0 = news, homepage = false
31. december 2025 04:11