Ako sa zrodila myšlienka naháňačky áut v tejto komédii?
Naháňačka áut sa rodila s mnohými verziami scenára, nešlo ani tak ohurovať, ako skôr vzdať poctu klasickým filmom s Belmondom, či 80-tkovým a 90-tkovým akčným filmom, na ktorých som vyrastal. Villa Lucia je film o “poslednom mestskom dobrodružstve” a myslím, že dobré dobrodružstvo u žlen z úcty k posledným 120 rokom kinematografie musí mať aspoň jednu naháňačku. Inak to nie je to “nevinné” dobrodružstvo, je to niečo iné.(smiech)
Áno, pre mňaje to splnený sen, nakrútiť na istej úrovni (reálne či postprodukčne) naháňačku na miestach, kde som doslova vyrastal a síce v bratislavskom podhradí, v okolí hradu. Naša akcia začína totiž neďaleko mojej pôrodnice, pokračuje okolo škôlky, základnej školy, vysokej školy a končí doslova na zastávke, na ktorej som stával na ceste do strednej školy. Po celé toto obdobie som sa pri čakaní na električku zapodieval tým, ako by to bolo fajn, keby sa aj u nás, v týchto pre mňa nezameniteľných lokalitách, odohrala poriadna naháňačka. Takže ak niekto povie, že je to ako naháňačka angličákov, v niečom bude mať pravdu. Samozrjeme, sme si vedomí, že sme na Slovensku, a preto som celú akciu dizajnoval s tým, že ide o komédiu, ktorá umožňuje istý nadhľad. Nielen v obsahu, gagoch, ale i v spracovaní. To všetko v ľahkom tóne.
Náš VFX tím, ale a jtím kaskadérov a štáb mali odvahu použiť prakticky všetky dostupné moderné technológie pri príprave naháňačky, za čo som veľmi vďačný. Keď som totiž povedal iným špecialistom na reálne efekty, čo všetko v scene chceme robiť, s vážnou tvárou a istým zanietením počúvali až do momentu, keď som sa ich spýtal, či to vedia urobiť “live” a koľko by to stálo. (smiehc) Odpoveď som nedostal. Samostatnú kapitolu “nemožnosti” hral fakt, že v tejto dobe a počas covidu by sme len veľmi ťažko mohli s našimi možnosťami naozaj zastaviť celé podhradie, parlament a hrad. Naštudoval som si teda praticky všetky dostupne VFX technológie, vrátane tých, ktoré sa u nás používajú maximálne v drahých reklamách. Všetko preto, aby som vytvoril asi desať minútovú scénu.
Hovoríme o kombinácii tradičnej zelenej plochy a LED pozadí. Ďalej sme reálne nakúpené autá mali nielen upravené na isté poškodenia, ale hlavne sme museli urobiť ich 3D kópie. To znamená, že sme pre slovenský film prvýkrát použili metódu 3D scanningu nielen áut, ale nakoniec i časti samotnej hlavnej lokácie vily.
Náročnosť efektov vznikla i koronovým nedostatkom hercov v karanténe, takže do niektorých záberov sme do prázdneho idúceho auta dodávali herca, ktorý si svoju scénu nakrútil pol roka predtým v ateliéri. Alebo sme isté zábery, nielen detaily, robili v zime v ateliéri na podkladoch z leta.
Som hrdý, že sa mi splnil ďaľší vizuálny sen a to zrážka v bratislavskom tuneli. Tá je skutočne kombináciou 3D, reality, LED (teda veľkých panelov) pozadia a animácie. A keďže fyzika je jedna vec a dejové potreby druhá, museli sme dať realitu a fantáziu pri istých pohyboch do pomeru. Je to moja inšpirácia filmami, napríklad Grand hotel Budapešť a staré Zemanovky si tu podávajú ruku s mojimi obľúbenými videohrami ako Grand Theft Auto. (smiech)
V filme sú zabery, na ktorých sa kvôli trom štyrom sekundám skutočne pracovalo pol roka - auto bolo potrebné nascanovať, naanimovať, niekedy spraviť na parkovisku test. Takúto kombináciu efektov, nielen v slovenskom, ale i českom filme v takomto rozsahu zatiaľ nikto nepoužil. V tomto je VILLA LUCIA skutočne míľnikom a ja verím, že sa našmu tímu Martinovi Turanskému a Marekovi Ježovi dostane patričného uznania za odvahu.
Napríklad v jednom zábere sme dokonca použili 3D scan herca, no vzhľadom na náš rozpočet a čas sme tento záber nakoniec podstatne skrátili. Som však hrdý,že tam stále je. 3D scanning hercov je prakticky norma, a to nielen pri stomiliónových marvelovkách, ale napríklad pri tohtoročnom Oscarovom horúcom kandidátovi THE WHALE/Veľryba - čo je komorný príbeh morbídne obézneho učiteľa. Telo herca Brendana Frasera nebol jednoducho klasický make up, ale pracne naanimovaný 3D model.