Slováci sa domnievajú, že bezpečnosť štátu sa využíva ako zámienka na obmedzovanie slobody prejavu. Vyplýva to zo Správy o slobode médií, ktorú v pondelok zverejnila Únia občianskych slobôd pre Európu (Liberties).
Správa sa zaoberá hlavným vývojom v oblasti slobody médií v roku 2022 v 18 krajinách EÚ vrátane Slovenska. Zameriava sa na tri témy: slobodu a pluralitu médií; bezpečnosť a ochranu novinárov; a slobodu prejavu a šírenia informácií.
Ruská invázia na Ukrajinu podľa správy vlani významne ovplyvnila európske mediálne prostredie. Na šírenie ruskej propagandy na sociálnych médiách reagovala EÚ tlakom na veľké digitálne platformy, aby zakročili proti ruským štátnym účtom. Zároveň uvalila sankcie proti ruským štátnym médiám a vyzvala na ďalšie opatrenia na boj proti dezinformáciám na internete.
Správa naznačila, že vo väčšine krajín EÚ vo všeobecnosti nedošlo k pokroku v oblasti slobody médií, v niektorých krajinách sa situácia dokonca zhoršila. V mnohých krajinách je pre novinárov čoraz ťažšie vykonávať svoju prácu. Čelia obťažovaniu, fyzickým a verbálnym útokom, a to najmä v online prostredí či počas protestov. Množí sa aj využívanie strategických žalôb proti účasti verejnosti (SLAPP), ktoré novinárov zaťažujú nákladmi na právnu obhajobu.
Na Slovensku, podobne ako v Írsku, verejnoprávne médiá bojujú s finančnými problémami. Správa pripomína aj zrušenie koncesionárskych poplatkov na Slovensku.
Koncentrácia vlastníctva médií ohrozuje podľa správy pluralitu názorov v Česku, Francúzsku, Chorvátsku, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku a Taliansku. Nespravodlivé a nejasné prideľovanie štátnej reklamy a dotácií sa uvádza ako problém v Maďarsku a Poľsku, kde provládne médiá dostávajú neúmernú finančnú podporu. V oboch krajinách je sporná aj nezávislosť regulačných orgánov pre médiá a telekomunikácie. Verejnoprávne médiá zostávajú pod kontrolou vlády v Maďarsku a Poľsku a najnovšie čelia politickému tlaku novej vlády vo Švédsku.