Nová metóda na sledovanie ľudí cez stenu je založená na WiFi
StoryEditor

Štáty EÚ chcú využívať na novinárov špionážny softvér, tí apelujú na zdravý rozum a slobodu tlače

29.06.2023, 13:25
Autor:
ČTKČTKmichmich

Veľké diskusie vyvoláva medzi európskymi politikmi a zástupcami médií možné uzákonenie odposluchov telefonickej komunikácie novinárov, na ktorom sa minulý týždeň zhodli členské štáty Európskej únie.

Európsky parlament sa pokúsi túto možnosť, ktorú hlasno kritizujú novinárske organizácie, čo najviac obmedziť. Podľa podpredsedníčky Európskej komisie Věry Jourovej nemôže všeobecné zdôvodnenie otázkami národnej bezpečnosti slúžiť ako zámienka na sledovanie komunikácie novinárov.

Téma špionážneho softvéru využívaného proti novinárom je súčasťou normy o slobode médií, ktorú vlani Jourová predložila v snahe zlepšiť podmienky práce novinárov, ich nezávislosť a pluralitu médií. Komisia sa pokúsila prísne obmedziť na úrovni EÚ doteraz neregulovanú škálu možností, pri ktorých môžu štátne orgány počas vyšetrovania niektorých obzvlášť závažných zločinov odpočúvať novinárov alebo ich zdroje.

Členské krajiny však toto spektrum výrazne rozšírili aj na ďalšie prípady. Časť z nich vedená Francúzskom sa pokúsila presadiť všeobecnú podmienku, aby odpočúvanie bolo možné vo všetkých prípadoch týkajúcich sa národnej bezpečnosti, čo sa nakoniec nepodarilo.

Podľa diplomatov členských krajín je však prísnejšia podoba normy voči novinárom ospravedlnená. Činitelia komisie tvrdia, že akákoľvek verzia nariadenia bude lepšia ako súčasný neregulovaný stav nechávajúci štátom úplnú voľnosť, lepšie by však podľa nich bolo možnosti odposluchov obmedziť.

"Samozrejme, že budem obhajovať návrh komisie, ktorý považujem za lepší pre novinárov aj pre celú spoločnosť. Národná bezpečnosť nie je a nemôže byť bianko šekom na sledovanie," odpovedala na otázku ČTK Jourová.

Štáty už svoju pozíciu k zákonu na ochranu médií zjednotili, teraz je na rade Európsky parlament. Europoslanci dávajú najavo, že členské krajiny zašli príliš ďaleko a mohli by mať nad novinármi nežiaducu kontrolu.

"Väčšina europoslancov chce v pozícii EP podmienky využívania spyware na novinárov sprísniť, aby sme riziko zneužitia čo najviac obmedzili," povedal český europoslanec Marcel Kolaja, ktorý sa venuje téme zneužívania špionážnych technológií voči kritikom niektorých vlád. Pripomenul, že všeobecná definícia záujmov národnej bezpečnosti viedla v nedávnej minulosti k sledovaniu novinárov v Poľsku, Grécku či Španielsku v rámci takzvanej aféry Pegasus.

Rumunská spravodajkyňa parlamentného návrhu Ramona Strugariuová z radov európskych liberálov sa už nechala počuť, že chce v texte túto možnosť čo najviac zúžiť a vyžadovať schválenie odposluchov súdom. Naproti tomu časť najsilnejšej skupiny ľudovcov a ďalšie pravicové strany dávajú najavo, že by štáty mali mať možnosť sledovať novinárov vo viacerých prípadoch, ako je napríklad hrozba teroristického útoku.

EP by svoju pozíciu k norme mal schvaľovať na jeseň, následné rokovania o jej konečnej podobe so štátmi a komisiou sa očakávajú ku koncu roka.​

Čo na to novinári?

Viaceré novinárske organizácie vrátane Európskej federácie novinárov či Reportérov bez hraníc majú z prístupu členských krajín veľké obavy. Podľa nich bude ustanovenie ľahko zneužiteľné proti novinárom a výrazne obmedzí ochotu ich zdrojov oznamovať citlivé informácie.

Česká únia vydavateľov vyzvala listom Európsky parlament a členské štáty, aby zabezpečili, že Európsky zákon o slobode médií (European Media Freedom Act - EMFA) bude zodpovedať svojmu názvu. Apelujú v ňom, že ochrana základných princípov slobody tlače a médií je nevyhnutným predpokladom prosperujúceho a pluralitného mediálneho prostredia, bez ohľadu na jeho šírenie v online alebo offline podobe.

"Niektoré ustanovenia východiskového návrhu, aj keď sú dobre mienené, by ale zabránili dosiahnutiu týchto cieľov. Vážime si prebiehajúci dialóg s tvorcami legislatívy na európskej i vnútroštátnej úrovni a vítame niektoré zákonodarcovia navrhnuté pozitívne zmeny. Avšak vzhľadom na blížiacu sa finalizáciu príslušných vyjednávacích pozícií by sme v mene vydavateľov tlače chceli upozorniť na pretrvávajúce vážne obavy," píču v liste.

Ako vydavatelia tlače sú jednoznačne odhodlaní chrániť slobodu médií a európske hodnoty. "Preto nielen zdieľame spoločný cieľ EMFA, ale vítame tiež posilnenie ustanovení na podporu transparentnosti, ochranu mediálnych spoločností pred politickým zasahovaním, ochranu novinárov a novinárskych zdrojov, zabezpečenie spravodlivej a transparentnej distribúcie štátnej reklamy a zahrnutie digitálnych gatekeeperov do ustanovení o meraní sledovanosti. Tieto ustanovenia zaoberajúce sa politickými zásahmi, ktoré ohrozujú slobodu tlače, by sa mali ešte posilniť," dodávajú v liste.

Avšak užitočné stránky EMFA nekompenzujú tie problematické. Určité ustanovenia EMFA, napríklad tie zamerané na ochranu slobody tlače, sú kontraproduktívne a ignorujú niektoré dobre zavedené a osvedčené vnútroštátne pravidlá a praktické postupy chránené ústavou. Ide o ustanovenie, ktoré zasahuje do vnútorného fungovania a prevádzky mediálnych spoločností. Vzhľadom na citlivosť tejto otázky a rozdiely v národných tradíciách by nemala byť táto oblasť harmonizovaná na európskej úrovni.

Poľa únie českých vydavateľov by to predstavovalo zrejmú hrozbu pre slobodu tlače zahrnutie tlačového sektora pod dohľad nového Európskeho výboru pre mediálne služby (European Board for Media Services), ku ktorému by došlo bez ohľadu na skutočnosť, že slobodná tlač je na vnútroštátnej úrovni zodpovedná za dodržiavanie všeobecných zákonov a podlieha samoregulácii. Výbor pri svojej činnosti nesmie nahrádzať vnútroštátne pravidlá a zaužívané postupy. Nesmú mať ani nižšie štandardy politickej nezávislosti, než aké sa vyžadujú od národných mediálnych orgánov. Preto je kľúčové zabezpečiť Výboru aj plnú nezávislosť od Európskej komisiu.

Naopak si myslia, že EMFA nejde dostatočne ďaleko na to, aby zabezpečila slobodu prejavu a pluralitu v online prostredí a zabránila cenzúre zo strany veľmi veľkých digitálnych platforiem, ktorá sa stáva rozšírenou. Ochrana slobody prejavu musí byť výrazne posilnená, aby bolo zaručené neobmedzené šírenie legálneho obsahu európskej tlače a pluralitné informácie zostali v ére rastúcich dezinformácií online voľne prístupné bez nepatričných zásahov zo strany veľmi veľkých online platforiem.

Rovnaký názor vyjadrujú aj slovenský vydavatelia. "Asociácia tlačených a digitálnych médií - ATDM, ktorá od roku 1991 združuje najvýznamnejších vydavateľov na slovenskom mediálnom trhu ako člen medzinárodných stavovských  zoskupení  európskych vydavateľov novín a časopisov ENPA (European Newspaper Publishers´Association) a EMMA (European Magazine Media Association) sa plne stotožňuje a podieľala sa aj na formulácií spoločných výhrad európskych vydavateľských a mediálnych domov a ich zoskupení týkajúci sa European Media Freedom Actu. V minulosti sme využili možnosť tlmočiť naše pripomienky a výhrady aj eurokomisárke Věre Jourovej, pri jej nedávnej účasti na konferencii v Bratislave," povedala výkonná riaditeľka Asociácie tlačených a digitálnych médií Eva Pauliaková. 

menuLevel = 2, menuRoute = news/media, menuAlias = media, menuRouteLevel0 = news, homepage = false
13. október 2024 00:36