V oboch krajinách sú diváci nadšení a byrokrati ho chcú zakázať. Seriál Slovo pacana (Slovo chlapa) sa odohráva v kriminálnom podsvetí ruského Tatarstanu v ére perestrojky, píše časopis The Economist.
Koncom 80. rokov minulého storočia boli pouličné gangy v ruskej autonómnej republike neslávne preslávené. Výrastcovia si rozdelili hlavné mesto Tatarstanu Kazaň pod dohľadom starých kriminálnikov. Tí, čo sa pridali ku gangom, si hovorili "pacani" (v žargóne chlapci, mladí muži, radoví členovia gangu) a mali akúsi ochranu. Tí, čo to neurobili, sa stali čušpanmi (podivníni, lúzri, netešiaci sa žiadnemu rešpektu) a boli terčom často extrémneho násilia.
Osemdielny seriál režiséra Žory Kryžovnikova je nesentimentálnym pohľadom na rozklad Sovietskeho zväzu v neskorom štádiu, cynizmus a sadizmus. Jeho vysokej kvality a neochvejná dramatickosť z neho urobili hit takmer hneď po tom, čo sa v novembri dostal na obrazovky. V Rusku sa stal názov seriálu najhľadanejším výrazom vo vyhľadávačoch – a na Ukrajine nezostal pozadu. Seriálová hudba, ku ktorej nie sú v titulkoch priradené mená, pretože hudobníci sú proti vojne, vedie rebríčky v oboch krajinách.
Ak je Slovo pacana kremeľskou propagandou, ruská vláda to asi nevie. Ruskí byrokrati bojujú proti predkladaniu násilia v romantickom šate a ako alternatívy k úradom. Šéf Tatarstanu Rustam Minnichanov sľúbil, že požiada Kremeľ, aby seriálu dal stopku, a jeho splnomocnenkyňa pre ľudské práva sa pozastavovala nad tým, či ide o dielo cudzích agentov.
Najtemnejšie epizódy, plné odrezaných uší, znásilnení a vrážd, dávajú jasne najavo, že nejde o žiadnu oslavu násilia. Seriál natočený ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu je triezvym skúmaním dejín. Ale poskytuje aj alegória so súčasnosťou, pokiaľ ide o úplnú bezmocnosť občanov v nemožných situáciách, hovorí ukrajinsko-ruský režisér a producent Oleksandr Rodňanskyj: "Ukrajinský štát má problém s tým, že takéto seriály ukazujú Rusov ako normálnych, živých ľudí."