Koniec RTVS aj Machaja, zamestnanci sa búria. Zasiahne prezident či Ústavný súd?

Parlament včera večer schválil nový zákon o verejnoprávnej Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), ktorý opozícia označila za prostriedok na ovládnutie televízie terajším kabinetom premiéra Roberta Fica.

Zákon okrem iného predpokladá, že vo funkcii predčasne skončí generálny riaditeľ Rozhlasu a televízii Slovenska. Proti zmenám opakovane protestovali aj pracovníci RTVS, ktorí okrem organizovania protestov vytvorili aj video. V ňom si prelepovali ústa čiernou páskou s odkazom, že sa nenechajú umlčať. Dokonca hrozí, že budú podávať hromadné výpovede.

Parlament rokoval o zákone v kľúčovom druhom čítaní od štvrtkového rána, pričom vládna koalícia trvanie rozpravy vopred obmedzila maximálne na 12 hodín. Najsilnejšie opozičné hnutie Progresívne Slovensko už počas rokovania parlamentu o zákone o STVR oznámilo, že ho nechá preskúmať Ústavným súdom, ak ho prezident podpíše.

Počas schvaľovania zákona opoziční poslanci opustili rokovaciu sálu. Ak zákon podpíše nový slovenský prezident Peter Pellegrini, do platnosti vstúpi už na začiatku júla. Pellegrini bol ešte pred inauguráciou šéfom jednej z vládnych strán Hlas-SD, ktorej poslanci pri hlasovaní parlamentu predlohu zákona o STVR podporili, takže je predpoklad, že by to podpísať mohol.  

Čierny deň

Podľa schváleného zákona RTVS zanikne a nahradí ju STVR. Do zvolenia jej prvého generálneho riaditeľa bude viesť zástupca vymenovaný predsedom parlamentu. Budúceho riadneho šéfa STVR bude voliť rada televízie a rozhlasu v novom zložení; tiež doterajším členom rady RTVS totiž skončí funkčné obdobie.

Súčasný generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj sa ujal funkcie na pôvodne päťročné obdobie predvlani v lete, keď súčasné slovenské vládne strany neboli pri moci. Parlament tiež rozhodol, že Machajov nástupca bude mať vyšší plat, rovnako ako noví členovia rady STVR. Slovenská ministerka kultúry Martina Šimkovičová pri zdôvodnení zákona pred poslancami tvrdila, že vysielanie RTVS začalo postupne strácať prvky objektívnosti a rezignovalo na vyváženosť.

Vedenie telerozhlasu sa voči útokom na ich neobjektívnosť dlhodobo bráni. „Je to čierny deň pre nezávislý verejnoprávny priestor na Slovensku. Je to čierny deň pre mediálny priestor na Slovensku. A je to čierny deň pre občiansku spoločnosť na Slovensku. Je smutné, že 35 rokov po novembri ’89 sa ukazuje, že tento štát držia vo svojich rukách politici a oligarchovia, a tí určujú budúcnosť Slovenska,“ vyjadril sa generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj.

Skrátené trvanie rozpravy

Už minulý týždeň sa časť pracovníkov RTVS zapojila do výstražného štrajku, ktorý zorganizovali nespokojní zamestnanci práve kvôli chystanej novej právnej úprave. Aj vo štvrtok popoludní znovu protestovali pochodom mestom a neskôr pred budovou parlamentu.

RTVS poslalo verejné vyhlásenie, že rešpektuje schválenie Zákona o Slovenskej televízii a rozhlase v NR SR, no zároveň upozornilo na riziká, ktoré sú spojené s uplatnením zákona v aktuálnej podobe. "RTVS je stále považovaná za rešpektovanú inštitúciu, ktorá napĺňa parametre verejnoprávneho, nezávislého, informačného média a kultúrnej i vzdelávacej inštitúcie," píšu vo vyhlásení.

Podľa vedenie telerozhlasu zákon dostačujúcim spôsobom nerieši prechodné obdobie, v ktorom bude inštitúcia bez generálneho riaditeľa a kontrolného orgánu Rady STVR, pod vedením štatutára, ktorého právomoci budú značne obmedzené. "Je potrebné zdôrazniť, že zákon sa nezaoberá systémovým riešením procesov súvisiacich s prechodom na novú inštitúciu v oblasti administratívy, ekonomického a finančného riadenia, zmenu vizuálnej aj zvukovej identity inštitúcie a televíznych a rozhlasových programových služieb. Neurčenie presných procesov v rámci zmeny RTVS na STVR v kombinácii s absenciou plnohodnotného vedenia môže viesť k destabilizácii inštitúcie, ohrozeniu výroby, spomaleniu fungovania spoločnosti v tomto období. Nejasné sú kompetencie a úlohy novovzniknutej Etickej komisie, čo dáva priestor pre obavy z možných zásahov tohto poradného orgánu Rady STVR do vysielania, dramaturgie a najmä nezávislosti verejnoprávnych médií. Schválená podoba nového zákona má množstvo nedostatkov, ktoré môžu mať negatívny dopad na poskytovanie služieb občanom zo strany verejnoprávnych médií v najbližších mesiacoch," doplnili v stanovisku. 

Tlak na médiá

Niektorí vládni politici stupňovali tlak na mediálny priestor už dlhšie. Premiér Fico označil za nepriateľské štyri súkromné médiáprestal im odpovedať na otázky. Išlo to televíziu Markíza, aktuality, denník N a Sme.  

V Markíze potom prepukol spor medzi redaktormi a vedením o podobu spravodajstva. Pracovníci televízie tento rok v júni uviedli, že do štrajku nevstúpia, pretože vedenie televízie pristúpilo na ich požiadavky. Predtým moderátor politického diskusného programu Markízy Michal Kovačič v živom vysielaní vedenia stanice kritizoval a varoval tiež pred takzvanou orbánizáciou médií na Slovensku, teda možným získaním kontroly nad médiami vládnou mocou po vzore krokov maďarského premiéra Viktora Orbána. Televízia v reakcii prerušila vysielanie jeho dvoch relácií.

Politická diskusná relácia prestala tento rok na jar vysielať tiež súkromná televízia Joj; jeho moderátorka sa sťažovala na problémy so získaním hostí a následne z televízie odišla. Vládni politici od tohtoročnej jari ignorovali pozvánky do Kovačičovho hlavného diskusného programu. Kvoli silným tlakom z moderátorského kresla minulý mesiac odišiel aj Richard Dírer, ktorý viedol politickú diskusiu V politike na ta3.