Michal Borec v rozhovore o Let´s Dance turné.TV Markíza

Michal Borec o úspešnom Let´s Dance turné: Cítili sme, že potrebujeme kontakt so živým divákom

Markíza sa na jeseň vybrala do regiónov priamo za svojimi divákmi. Let's Dance turné malo za cieľ posilniť značku a byť v kontakte so živým publikom.
Momentálne sa tieto turné pravidelne organizujú len v troch krajinách. V Spojených štátoch amerických, vo Veľkej Británii a v Nemecku.
Pre Markízu bola náročná celá logistika, občas mali len jeden deň na premiestnenie sa do iného mesta a niektoré zložky museli pracovať na zmeny.
Na turné pracovalo dokopy asi 200-členný tím, a to vrátane účinkujúcich, stavby a celého servisu.
O cieľoch, dosahoch a organizácii tohto pre televíziu výnimočného eventu sme sa rozprávali s riaditeľom Centra marketingu Michalom Borcom. Rozhovor nájdete aj v novom vydaní magazínu Stratégie.

Kedy ste si prvýkrát povedali, že váš produkt Let‘s Dance si zaslúži svoje vlastné turné?

Táto myšlienka vznikala v súvislostiach a komplexnejšie. Prvýkrát sa u nás na marketingu Markízy tento nápad objavil počas kreatívneho workshopu, ktorý organizuje každý rok BBC ako držiteľ licencie. Tam sme videli od kolegov z Veľkej Británie prezentáciu práve prebiehajúceho Let‘s Dance turné. Ukazovali nám niekoľko verzií podujatia, ktoré riešia podľa aktuálneho dopytu. V Nemecku a v Británii využívajú verziu pre arény, ktorá počíta s 10- až 15-tisíc ľuďmi v hľadisku. Staging musí byť pripravený tak, aby takáto veľká masa dobre videla a aby to bol stále pre nich zážitok. Potom majú verziu, ktorú sme nakoniec prevzali aj my, halovú. Tu sa bavíme o 700 až 4-tisíc ľuďoch. Vedeli sme, že na Slovensku nemáme toľko veľkých arén, aby sme mohli ísť do väčšej verzie. Okrem týchto dvoch verzií majú ešte aj divadelnú a verziu iba s profi tanečníkmi bez celebrít.

Je toto podujatie súčasťou licencie?

Áno, museli sme štandardne požiadať o licenciu, prechádzali sme skríningom, vyjednávaním podmienok. Momentálne sa tieto turné pravidelne organizujú len v troch krajinách. V Spojených štátoch amerických, vo Veľkej Británii a v Nemecku. Pôvodne sme tvrdili, že Slovensko je iba štvrtou krajinou na svete a prvou malou, no dohľadal som si, že to nie je úplne pravda. Zistil som, že raz to skúsili vo Francúzsku, ale už v tom nepokračovali a nejaké pokusy o hybridné verzie boli aj v Škandinávii. V ponímaní naozajstného turné sme však naozaj iba štvrtou krajinou sveta.

Aké ste mali očakávania?

Keď sme pred tromi rokmi prvýkrát videli spomínanú prezentáciu, tak sme si hovorili, že by to možno mohlo nahradiť Deň otvorených dverí, ktorý sa už neorganizuje. Bol to veľmi náročný, ale super projekt, na ktorom sme dlhé roky pracovali. Zastavila nám ho pandémia, ale narazili sme aj na to, že areál v Záhorskej Bystrici už absolútne nevyhovuje takému veľkému množstvu ľudí. K DOD sme sa už nevrátili, no cítili sme potrebu byť v kontakte s reálnym divákom, vidieť jeho emócie v „priamom prenose“, vypočuť si ho.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.