Dobový seriál Dunaj, k vašim službám posúva hranice domácej televíznej produkcie – či už ide o spracovanie bombardovania Bratislavy, partizánske scény zo SNP alebo emotívne momenty transportov. Producent, režisér a kameraman Peter Kelíšek hovorí o tom, prečo sú niekedy najťažšie práve „potvrdzovacie“ pouličné scény so zranenými, dymom a sutinami, ako im pri výrobe pomáha AI, aj o tom, kde hľadajú hranicu medzi dramatickým účinkom a tým, čo ešte diváci dokážu uniesť. A naznačuje aj to, akú „studenú sprchu“ prinesie seriálu koniec vojny. A samozrejme zaujímalo nás aj to, čo bude s Walterom Klausom?
Seriál Dunaj, k vašim službám priniesol mimoriadne silné a vizuálne náročné scény, ako bombardovanie Apolky či partizánske boje. Ktorá z nich bola z produkčného a režijného hľadiska najnáročnejšia a prečo?
Väčšinou sú najnáročnejšie tie scény, v ktorých máme reálnych hercov a potrebujeme potvrdiť to, čo sme už naznačili vo veľkých obrazoch. Keď robíme veľkú udalosť, ako napríklad bombardovanie, často si pomáhame umelou inteligenciou, ktorá nám vytvorí základný obraz, teda celkový pocit bombardovania. Ale potom to musíme potvrdiť konkrétnymi scénami na ulici. Napríklad keď zomrel Oto, alebo nezvestnosť Alenky.
To sú momenty, ktoré divákovi sprostredkujú bezprostrednú realitu. Práve tieto „potvrdzovacie“ scény sú z produkčného hľadiska oveľa náročnejšie. Musíme priviezť sutiny, autá, vytvoriť dym, zabezpečiť zranených komparzistov, sanitky, atmosféru chaosu. A pritom ide len o výsek reality. Napríklad keď sme nakrúcali Otovu smrť na námestí v Trnave, veľmi nám pomohol dym. Zakryl všetko ostatné a divák videl len fragmenty – tehly na zemi, zničené prostredie. Keď sa dym rozplynul, v skutočnosti to nebolo až také rozsiahle zničenie, ako to pôsobilo na obrazovke.
Rovnako náročné boli aj bojové scény počas SNP. Tam sme potrebovali ľudí, ktorí vedeli pracovať so zbraňami a pohybovať sa autenticky. Spolupracovali sme s členmi historických vojenských spolkov, ktorí robia rekonštrukcie bojov. Vedeli, ako sa kryť, ako utekať, ako reagovať v bojovej situácii. To veľmi pomohlo autenticite, ale zároveň to bolo náročné na koordináciu a bezpečnosť.
Bombardovanie Apolky patrilo k najvýraznejším momentom seriálu. Ako vznikala táto sekvencia od scenára až po finálnu podobu na obrazovke?
My máme dlhodobo interné pravidlo, ktoré sme si ešte počas seriálu Sestričky nazvali „helikoptéra“. Znamená to, že si v každej sezóne môžeme dovoliť jednu veľkú, produkčne náročnú scénu. Vtedy to bola helikoptéra, teraz to bolo bombardovanie. Už na začiatku sezóny sme vedeli, že bombardovanie bude kľúčové.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
