Hokejový sviatok na staniciach JOJ Group odštartuje v piatok 15. mája a potrvá do 31. mája 2026. Skupina JOJ prinesie fanúšikom všetkých 64 zápasov šampionátu zo švajčiarskych miest Zürich a Fribourg. Kľúčové zápasy slovenskej reprezentácie odvysiela TV JOJ, súboje zürišskej skupiny ponúkne JOJ Plus a hokejový servis doplní JOJ Šport, ktorý sa zameria na fribourskú skupinu, v ktorej hrá aj Slovensko, a simultánne hrané zápasy.
Tím
JOJky si za svoju základňu prirodzene zvolil Fribourg, kde slovenská reprezentácia odohrá všetky stretnutia základnej skupiny. Po skončení skupinovej fázy a štvrťfinále sa štáb presunie na vyraďovaciu časť turnaja do Zürichu.
JOJ Group vysiela do Švajčiarska viac ako stovku členov realizačného tímu. Alternatívou k tradičnému komentáru bude aj formát
Play-On na
JOJ play, v ktorom budú zápasy odľahčenou formou sprevádzať bývalí reprezentanti
Marián Gáborík a
Boris Valábik.
JOJka odhaluje svoje vzácne hokejové hlasy
Pre mnohých divákov sú však hlasmi šampionátu najmä komentátori Richard Weinfortner a Pavol Pindjak. Ich hlas poznajú milióny fanúšikov, ktorí každoročne sledujú zápasy slovenskej reprezentácie, no mimo športového vysielania ich väčšina divákov takmer nepozná.
Richard Weinfortner: „Som spokojnejší, keď mám poctivú prípravu“
Richard Weinfortner priznáva, že hokej vnímal od detstva predovšetkým ako fanúšik. Práve atmosféra zimných štadiónov a príbehy okolo športu ho napokon priviedli ku komentovaniu. „Ako malé decko som si komentoval zápasy s hokejovými kartičkami. Neskôr prišli videohry a komentovanie pre seba. Bolo to také chlapčenské prianie,“ spomína. K profesionálnemu komentovaniu sa dostal ešte počas vysokej školy, keď dostal príležitosť v Huste.tv. „A už je to desať rokov,“ hovorí s úsmevom.
Počas majstrovstiev sveta komentuje najmä zápasy slovenskej reprezentácie. Režim počas turnaja je podľa neho stereotypný, keďže každý deň sa podriaďuje večernému zápasu.
„Ráno sa zobudíš a v podstate je jedno, či komentuješ o dvanástej alebo večer. Celý deň smeruje k zápasu a po ňom sa deň končí. Preto je super, keď sa občas podarí vyjsť do mesta a na chvíľu vypnúť,“ opisuje atmosféru šampionátu.
Na rozdiel od mnohých športovcov nemá žiadne rituály ani talizmany.
„Keby som mal talizman, určite ho stratím,“ smeje sa. Dôležitá je preňho najmä dôkladná príprava.
„Som spokojnejší, keď mám poctivú prípravu. Aj keď ju počas dobrého zápasu možno ani nepotrebujem, je lepšie mať sa o čo oprieť, keď duel nemá tempo alebo neprináša veľa momentov.“
Hoci dnes patrí medzi najznámejšie hlasy slovenského hokeja, sám aktívne hrával iba hokejbal.
„Viac som sedel na lavičke ako hral,“ priznáva s úsmevom. Zo slovenských hokejistov si najviac pamätá generačný nástup
Libora Hudáčka po strieborných majstrovstvách sveta v roku 2012.
Pavol Pindjak: „Pri reprezentácii môžeš fandiť naplno“
Pavol Pindjak sa k hokeju dostal inou cestou. Aktívne hrával futbal, no postupne ho viac pohltil práve hokej. „Hokej je pre diváka atraktívnejší a rýchlejší šport. Navyše mám v hokejovom prostredí veľa kamarátov medzi hráčmi, rozhodcami či funkcionármi, takže mi postupne prirástol bližšie k srdcu,“ vysvetľuje.
Počas sezóny komentuje aj domácu extraligu, no majstrovstvá sveta podľa neho prinášajú inú emóciu.
„Pri lige býva viac hejtu a komentovanie často rozdeľuje fanúšikov. Pri reprezentácii je to iné. Tam môžeš ako komentátor fandiť naplno.“ Každý šampionát má podľa neho svoj vlastný rytmus. Okrem zápasov si komentátori užívajú aj atmosféru hostiteľských miest.
„Ráno začíname tradične kávou s kolegami a keď je priestor, ideme sa prejsť po meste. Organizátori nám často zabezpečia vstupy do múzeí alebo atrakcií. Vlani v Štokholme sme boli napríklad v ABBA múzeu či v múzeu fotografie,“ približuje zákulisie turnaja.
Pred samotným komentovaním necíti stres, skôr vnútorné napätie.
„Mám diagnózu nepokojných nôh a pri komentovaní to neviem úplne ovládnuť. Občas roztrasiem aj kolegov z vedľajších komentátorských stanovíšť,“ dodáva s humorom. Jeho obľúbeným klubom je Montreal Canadiens, ktorý sledoval ešte dávno pred príchodom Juraja Slafkovského.
„Najmä v časoch, keď tam chytal Jaro Halák. Ako chlapca z Ružinova som ho sledoval prakticky odmalička.“
