Sledovala som verejné vypočúvanie kandidátov na post generálneho riaditeľa RTVS. Do konca. Do konca to bol zážitok. Dovolím si spísať zopár postrehov.
Voľba generálneho riaditeľa RTVS prebiehala tak, že najskôr mal každý kandidát 15 minút na prezentáciu, potom 20 minút na zodpovedanie otázok. Poslanci mali akýkoľvek dlhý čas na kladenie otázok. Niektorí to poňali skôr ako vlastnú sebaprezentáciu, pretože ich otázky boli dlhšie ako odpovede kandidátov. Poznáte tie typy rozhovorov, keď otázky sú v písanom texte na štyri riadky a odpoveďou je jedna krátka veta. Normálne sa to tak nepíše.
Uchádzači si vyžrebovali číslo v akom poradí pôjdu. Mika dostal číslo jedna. Škoda.
Pri prezentácii každého kandidáta som hrala takú hru: ja som klient, uchádzač mi predával produkt. Z tohto pohľadu ma presvedčili plus-mínus piati kandidáti. Ostatných by som nepotrebovala počúvať ani len päť minúť, bol tam aj jeden minútový kamikadze. Ale k tým, čo presvedčili: Václav Mika pôsobil dojmom, že najviac pozná prostredie, kam kandiduje. Prezentoval profesionálne ako odborník, ktorý sa pohybuje v mediálnom biznise dlho a najmä - vie o čom hovorí. Hovoril zrozumiteľne, mal nastavené jasné a konkrétne ciele. Prezentáciu poňal komplexne, nezabudol spomenúť ľudí, ktorí v RTVS pracujú, respektíve budú pracovať. O RTVS hovoril mediálnym jazykom. Oceniť je treba aj fakt, že svoju prezentáciu stihol dokončiť celú. V pridelenom čase. Michal Ruttkay sa na RTVS pozrel viac marketingovo - využil príklady z marketingu, používal marketingový slovník,svoju prezentáciu vystaval v podstate ako príbeh. A preto bol odlišný. Pôsobil kultivovane a distingvovane. Avšak, prekvapujúco nestihol dokončiť celú prezentáciu. Vraj mu chýbal posledný slide s názvom DATA. Celkovo však mohol byť viac konkrétny. Zuzana Ťapáková - šarmantná ako vždy. Inak poňatá prezentácia, škoda, že sa v jej úvode veľa venovala porovnávaniu, stihla odprezentovať iba polovicu svojich plánov. Nenechala sa vykoľajiť ani otázkami na adresu jej spolupráce s ministerstvom zahraničných vecí počas predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie. Škoda, že pri prezentácii nezvládla "time managment" a nebola viac konkrétna. Ale veľmi rezko a duchaprítomne odpovedala na doplňujúce otázky poslancov. Jaroslav Rezník - určite nehovoril zle, ale jeho prezentácii chýbala schopnosť presvedčiť ma. Obzvlášť, potom ako dostal nepríjemné otázky typu protežovanie SNS či Sputnik. Ale stále patril k tej zaujímavejšej a najmä pripravenejšej časti kandidátov. Richard Dírer - nečakane zaujímavá prezentácia s ambicióznymi cieľmi, navyše s výborne uchopenými odpoveďami na otázky poslancov. Moja poznámka ako klienta na okraj: príliš mladý na také veľké sústo.
Mediálne zdatne (vrátane prezentačných schopností) pôsobili najviac: Mika, Ruttkay, Ťapáková. Nečakene výborný prejav mal Dírer. Rezník patril k tej lepšej polovici od konca. A v tomto poradí by som sa aj rozhodovala - ak mám byť úplne konkrétna, tak iba medzi prvými troma. A otázne je, či by som neuprednostnila dobre rozbehnutý vlak.
Samotné prezentácie - tu boli zdá sa, medze kreativity, škoda že nie profesionality, naozaj veľmi široké. Od ručne popísanej A4, sme najčastejšie videli power point s wordom. Samozrejme, česť výnimkám!
A teraz opäť k poslancom z výboru pre kultúru a médiá. Prekvapilo ma, že nedokázali obsedieť a pomerne často odchádzali počas prezentácie jednotlivých uchádzačov. Niektorí sa po úvodnej časti nevrátili do sály vôbec. Akoby o budúcom šéfovi vôbec nerozhodovala jeho prezentácia. Ale to len na okraj.
Zistila som, že koncesionárske poplatky a verejnoprávna inštitúcia sa vyslovujú veľmi ťažko, niekedy až nezrozumiteľne ťažko.
Najčastejšie sa tak u kandidátov, ako aj poslancov, skloňovali slová ako verejnoprávna inštitúcia, koncesionárske poplatky, online, financovanie, televízia, verejnoprávna televízia, komerčná televízia, nezávislá televízia, spravodajstvo, regionálne spravodajstvo, Košice, Banská Bystrica, Rádio FM, rozhlas, budúcnosť, vízia, dimenzia, youtuberi, lineárna televízia a tak. Trošku menej to boli slová ako divák, zamestnanci a podobne. Najmä pri onlinovej hantírke nie som si istá, či tomu časť poslancov celkom rozumela.
Niektorí poslanci si často zamieňali pojmy verejnoprávna inštitúcia a štátna inštitúcia. I keď hovorili o verejnoprávnosti, na mysli mali štátnu televíziu.
Otázky poslancov. Už som písala, že pri niektorých sa strácala pointa. Niektoré boli také, na ktoré uchádzači ešte pred verejným vypočúvaním odpovedali médiám. A teda ich odpovede logicky nič nové nepriniesli. Možno by bolo fajn, aby všetci odpovedali na relatívne podobné otázky. Mierim na konkrétnu situáciu, kedy iba Zuzana Ťapáková bola ako jediná konfrontovaná otázkou, prečo by ako kandidátka mala presvedčiť najviac a aký vzťah má vlastne k rádiu.
Určite nebolo úplne fér, že pri odpovediach na otázky poslancov pre kultúru a médiá mali všetci kandidáti dvadsať minút. Prečo? Niekto totiž odpovedal na pätnásť otázok, niekto na dve. Dvadsať minút. A mimochodom počet a obsah otázky dokázal napovedať, ktorý kandidát je naozaj relevantný.
A na záver - na verejné vypočúvanie sa dostali kandidáti, ktorí splnili všetky administratívne podmienky. Nie som si istá, či na verejné vypočúvanie netreba viac. Radšej by som dala priestor reálnym kandidátom, ktorí sa na vypočúvanie reálne pripravili. A chvalobohu ich bola väčšina. Takzvaný folklór, ktorý virálne plní internety voľbu generálneho riaditeľa iba degraduje a zbytočne odkláňa pozornosť.
O novom generálnom riaditeľovi RTVS bude 15. júna budú rozhodovať poslanci Národnej rady SR. Vyberať budú z ôsmich kandidátov, uvádzame ich v abecednom poradí: Peter Abrahám, Richard Dírer, Fedor Flašík, Václav Mika, Jaroslav Rezník, Michal Ruttkay, Zuzana Ťapáková a Stanislav Velitzky. Ak 15. júna, v prvom kole, nezíska žiaden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov, najlepší dvaja postúpia do druhého kola. To sa uskutoční 22. júna.