Prvou z dvojice je známka „Krásy našej vlasti: Tatranské motívy – Malá Studená dolina“ s nominálnou hodnotou 1,25 €. Poštovú známku vytlačila technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s., a je na nej zobrazená Malá studená dolina, ktorá patrí k najnavštevovanejším lokalitám Vysokých Tatier.
Súčasne s poštovou známkou vyjde obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC a domicilom mesta Vysoké Tatry. Motívom FDC je Litvorová dolina.
FDC vytlačila tlačiareň TAB, s.r.o. technikou oceľotlače z plochej platne. Motívom FDC pečiatky je štylizovaná kresba tatranskej doliny.
V ten istý deň Slovenská pošta, a. s., vydá aj druhú známku „Krásy našej vlasti: Tatranské motívy – Chata pri Zelenom plese“, ktorej nominálna hodnota je1,45 €.
Na poštovej známke, ktorú vytlačila technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s., je zobrazená Chata pri Zelenom plese známa v minulosti ako Brnčalova chata alebo hovorovo Brnčalka.
Súčasne so známkou vyjde obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC a domicilom mesta Vysoké Tatry. Motívom FDC je ďalšia tatranská chata Plesnivec. FDC vytlačila tlačiareň TAB, s.r.o. technikou oceľotlače z plochej platne. Motívom FDC pečiatky je štylizovaná kresba tatranskej chaty.
Autorom výtvarného návrhu oboch známok je Doc. Martin Činovský, akad. mal. Autorom rytín FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Slávnostná inaugurácia známok z emisného radu Krásy našej vlasti: Tatranské motívy sa uskutoční 20. septembra 2013 o 14:00 hod. v Penzióne Teniscentrum v Tatranskej Lomnici.
Tatranské zaujímavosti: K prvým objaviteľom Vysokých Tatier patrili pastieri, pytliaci či hľadači pokladov. Od 18. storočia, ale najmä v 19. storočí, začali Vysoké Tatry objavovať aj milovníci prírody, turistiky a horolezectva. Oblasť Studených dolín bola prvá, kde sa odvážil človek vybudovať prvé stále obydlia. Pri slavkovských kyslých vodách dal v roku 1793 Štefan Csáky postaviť prvú poľovnícku chatu, pri ktorej zakrátko pribudli ďalšie objekty. Tento rok sa všeobecne prijal ako rok založenia prvej tatranskej osady, dnes Starého Smokovca. Smokovec bol nástupným miestom nielen do Veľkej a Malej Studenej doliny, ktoré patria aj dnes k najnavštevovanejším lokalitám celých Vysokých Tatier, ale aj na Lomnický štít a Prostredný hrebeň, ktorý oddeľuje Veľkú a Malú Studenú dolinu. V roku 1833 sa nájomcom Smokovca stáva rodák zo Spišskej Soboty Johann Georg Rainer (1800 – 1872), ktorý sa významne pričinil nielen o rozvoj samotnej osady Smokovec, ale aj cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách. V roku 1863 dal Rainer do užívania útulňu na Starolesnianskej poľane. Dodnes zachovaný objekt je najstaršou vysokohorskou chatou vo Vysokých Tatrách. Narastajúci záujem o túto časť Vysokých Tatier si neskôr vynútili výstavbu Téryho chaty v Malej Studenej doline a Zbojníckej chaty vo Veľkej Studenej doline.V roku 1868 postavil vtedajší starosta Popradu a podnikateľ Dávid Husz (1813 – 1889) prvé objekty kúpeľnej osady, neskôr známej ako Huszpark, na okraji Popradu. Neskôr sa stal Husz spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku, ktorý bol prvou turistickou organizáciou na území Tatier a významnou mierou ovplyvnil dianie i v širšom regióne a zaslúžil sa o turistické sprístupňovanie Vysokých Tatier. Od začiatku turistického sprístupňovania Vysokých Tatier zohrali veľkú úlohu vysokohorské chaty. Kým pre väčšinu súčasníkov predstavujú cieľové miesto ich výletu, v minulosti slúžili ako nástupné miesto na náročnejšie turistické a horolezecké vychádzky do okolia.
Zdroj: Slovenská pošta