- Ďalšie postupné zlepšovanie priemyslu bude podporované dostupnosťou rezervných kapacít a zlepšením konkurencieschopnosti, najväčšou výzvou však zostáva dopyt.
- Znižovanie externého dlhu vykazuje znaky doznievania, v mnohých krajinách rast vkladov vytvára určitý priestor pre rast nových úverov.
Stredná a východná Európa napriek obmedzeniam a náročným podmienkam robí pokroky na svojej ceste k rastu. Región sa prispôsobuje pomalšiemu rastu svojich obchodných partnerov, ale existujú dôkazy zlepšenia obchodnej aktivity. To sú niektoré z hlavných zistení posledného Štvrťročníka SVE uverejneného oddelením ekonomických a trhových analýz UniCredit „Economics & FI/FX Research“. Rast priemyslu sa nedávno zlepšil, zatiaľ čo úvery sa ustálili. Externé oddlžovanie bánk sa významne zmiernilo v novších štátoch EÚ. Nakoniec, aj keď obdobie do roku 2008 bolo výnimočné z hľadiska ekonomického rastu, ktorého tempo sa už nebude opakovať, krajiny SVE určujú „nový štandard“. Región stále zápasí s nízkym externým dopytom a obmedzeným zahraničným kapitálom.
Výrazné rozdiely v zlepšovaní priemyslu, úverovaní a inflácii.
Priemysel v 1. štvrťroku vykázal lepší výkon než na konci minulého roka najmä vďaka automobilovému priemyslu. Ak sa pozrieme na priemerné indexy PMI (Purchasing Managers´ Indexes) za 2. kvartál, Česká republika by si mohla udržať dobré výsledky a rast exportu, všetky ostatné krajiny však znížili výkonnosť pod úroveň predchádzajúceho štvrťroka. Aj keď očakávame ďalšie zlepšenia priemyslu, oživenie bude pozvoľné a volatilné. Mohlo by tomu pomôcť využitie rezervných kapacít a zlepšujúca sa konkurencieschopnosť napriek prudkému poklesu priamych zahraničných investícií do výroby v regióne. Najväčšou výzvou zostáva dopyt, ktorý sa premieta do znižovania podielov na svetových trhových.
Podobne ako v priemysle, určité zlepšenie môžeme pozorovať aj v prípade dopadu úverov na domáci dopyt, ktoré je však len postupné a rozdielne v jednotlivých krajinách SVE. „Znižovanie zahraničného dlhu sa značne spomalilo, zatiaľ čo v mnohých krajinách rast vkladov prevyšuje rast úverov, čím sa vytvára určitý priestor pre rast úverov, hoci v novších štátoch EÚ sa to deje len pomaly“, povedala Gillian Edgeworth, hlavná ekonómka UniCredit pre Strednú Európu, Stredný východ a Afriku (EEMEA). Bulharsko, Česká republika, Poľsko a Litva sú jediné s pozitívnym medziročným rastom úverov, i keď len na nízkej úrovni. Najdôležitejšími problémami sú stále vysoký počet zlyhaných úverov a chýbajúci dopyt po úveroch.
V Maďarsku, Lotyšsku, Rumunsku a Chorvátsku sa znižovanie úverov spomaľuje, pričom v Rumunsku a Chorvátsku je situácia stále náročná. Výnimkou sú Turecko a Rusko, kde úvery rastú rýchlejšie a zahraničné vlastníctvo bánk je menšie. Zatiaľ čo však rast nových úverov v Turecku sa zrýchľuje, v Rusku sa rast spomaľuje kvôli obmedzeniam vo financovaní a regulačným obmedzeniam.
Toto zlepšenie priemyslu a úverového prostredia sa spája s nižším tempom fiškálnej konsolidácie. Vo väčšine krajín sú verejné financie bezproblémové, nové štáty EÚ vykazujú jedny z najvýraznejších zlepšení globálne. Napríklad Česká republika, Maďarsko a Rumunsko boli schopné dostať deficity svojich verejných financií pod 3% HDP. Mnoho krajín spomaľuje konsolidáciu za účelom podpory ekonomickej aktivity. Ale v niektorých krajinách ako Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko a Ukrajina je potrebná ďalšia konsolidácia kvôli slabšej fiškálnej výkonnosti a hrozbe prekročenia cieľovej výšky deficitu.
Našťastie súčasné inflačné prostredie dovoľuje niektorým krajinám zmierniť svoju monetárnu politiku. Inflačné tlaky poľavili vďaka nižším cenám ropy a regulovaným cenám. Pomalšia inflácia cien potravín spolu s očakávanou dobrou úrodou pomáhajú vytvárať menej problematické inflačné prostredie. Mnoho krajín už prijalo dôležité konsolidačné opatrenia, a preto daňové opatrenia predstavujú menšie riziko pre infláciu. Ale podobne ako v ostatných oblastiach hospodárstva, v regióne sú výrazné rozdiely aj z hľadiska schopnosti centrálnych bánk dostať infláciu do súladu s plánom. Zatiaľ čo Česká republika a Poľsko sú pod plánom, Turecko a Rusko stále zápasia s infláciou, ktorá je nad cieľovou úrovňou.
Externé financovanie ako riziko oživenia ekonomiky.
Hlavnými rizikami pre cestu k ozdraveniu sú zhoršené podmienky externého financovania. Keďže globálny rizikový apetít sa zmenšil, prílev zahraničného kapitálu do SVE je obmedzený. Pri stále významných odlevoch kapitálu v regióne sa krajinám SVE zvyšuje riziko zvyšovania nákladov na splácanie dlhov. Znovu sú tu značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami SVE. Poľsko a Turecko mali vysoký prílev zahraničného kapitálu, rovnako aj Chorvátsko a Litva sú závislé na zahraničnom kapitáli.
Akumulácia devízových rezerv nedržala krok s prílevom portfóliových investícií. Väčšina centrálnych bánk neprijala politiku akumulácie rezerv v súlade s tempom prílevu kapitálu.
I keď už nastalo zlepšenie ekonomickej aktivity v regióne a inflačný tlak na centrálne banky sa zmierňuje, s ohrozením finančnej stability musí počítať každá krajina, čo bude mať za následok – opäť vďaka výraznej diferenciácii v regióne – rozdielne monetárne politiky a opatrenia. V krajinách, ktoré už prijali kroky na dosiahnutie inflačného cieľa a vytvorenie finančnej stability – napr. Poľsko, Maďarsko a Česká republika – bude monetárna politika uvoľnenejšia.
“Pozvoľné zotavovanie, ktoré vidíme v priemysle v celom regióne, môže byť ohrozené menej priaznivými podmienkami na finančných trhoch, preto dôvod na tvorbu rezerv je značný”, konštatuje Gillian Edgeworth. Mnoho krajín má nedostatočné devízové rezervy a negatívny vývoj domáceho a externého prostredia predstavuje značné riziko pre finančný systém. Krajiny SVE potrebujú pevnú oporu, aby boli schopné stabilizovať svoje finančné prostredie. Jednou takouto oporou by mohli byť programy MMF, ďalšou môže byť banková únia v rámci EÚ, ktorá má potenciál zvýšiť dôveryhodnosť finančných systémov.
Zdroj: UniCredit Bank Slovakia