Slovenská pošta, a. s., (ďalej SP, a. s.) vydala dve poštové známky z emisie Ochrana prírody.
Prvou z dvojice je známka „Ochrana prírody: Národná prírodná rezervácia Sitno – Roháč veľký“ s nominálnou hodnotou 0,80 €.
Jej motívom je Roháč veľký, resp. obyčajný (Lucanus cervus), ktorý je naším najväčším a najmohutnejším chráneným chrobákom národného významu.
Známku s rozmermi 44,1 × 26,5 mm vytlačila technikou oceľotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Na obálke prvého dňa (FDC), ktorá vyšla spolu so známkou, je zobrazená dvojica roháčov. Na FDC pečiatke s domicilom Banská Štiavnica je kresba Roháča veľkého. FDC vytlačila technikou jednofarebnej oceľotlače z plochej platne tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Roháč veľký, resp. obyčajný (Lucanus cervus) - je náš najväčší a najmohutnejší chrobák. Vyznačuje sa veľmi nápadnou pohlavnou dvojtvárnosťou. Samčeky dorastajú až do dĺžky 90 mm. Majú nezvyčajne širokú hlavu s veľmi dobre vyvinutými hryzadlami, ktoré tvoria takmer tretinu dĺžky tela. Hryzadlá sú z vnútornej strany ozubené. Samičky majú podstatne menšiu hlavu, užšiu ako štít, a tiež krátke, nenápadné hryzadlá. Dorastajú približne do 50 mm. Obe pohlavia sú sfarbené podobne. Hlava, štít a nohy sú sivočiernej farby, krovky sú gaštanovohnedé. Samček má gaštanovohnedé aj hryzadlá, samička ich má čierne.
Dospelé roháče sa živia kvasiacou šťavou vytekajúcou z poranených stromov. Môžeme ich vidieť lietať od konca mája do začiatku augusta v starých listnatých, hlavne dubových lesoch, kde sa za teplých večerov pária. Samčeky medzi sebou bojujú o samičky. Pomocou svojich hryzadiel sa snažia svojho soka zahnať alebo zhodiť z konára stromu. Po párení samičky kladú vajíčka do práchnivejúcich starých dubov, prípadne iných listnáčov. Z oplodnených vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa živia odumierajúcim drevom. Ich vývin trvá 3-5 rokov. Larvy sú tučné, podkovovito stočené, bledožlto sfarbené s krátkymi oranžovými nožičkami. Na žltohnedej hlave majú silne sklerotizované, ostré, tmavo sfarbené hryzadlá, ktorými rozhrýzajú tvrdú drevnú potravu. Dorastajú až do 100 mm. Keď dorastú, zavŕtajú sa v blízkosti stromu do zeme a z hliny a práchna si vytvoria schránku, v ktorej sa zakuklia. Vo vnútri schránky sa ešte na jeseň toho istého roku vyliahne z kukly dospelý roháč, ktorý prezimuje v schránke a z pôdy vylieza až na jar nasledujúceho roku. Dospelý jedinec žije iba niekoľko týždňov. Roháč obyčajný je rozšírený v západnom palearkte, kde vytvára 3 rôzne poddruhy. U nás žije nominátna forma, ktorá obýva okrem severných častí takmer celú Európu. Na Slovensku sa hojnejšie vyskytuje v dubových lesoch na južnom a východnom Slovensku, smerom na sever ho ubúda. Patrí medzi ohrozené druhy hlavne vďaka výrubom starých dubín a odstraňovaniu poškodených stromov, ktoré sú vhodné na vývin jeho lariev. Hlavnými prirodzenými nepriateľmi sú ďatle. Roháč obyčajný je zaradený medzi chránené druhy národného významu a jeho spoločenská hodnota bola stanovená na 230 €.
Druhou je známka „Ochrana prírody: Národná prírodná rezervácia Sitno – Nosorožtek obyčajný“, nominálnej hodnoty 0,80 €.
Poštovú známku s rozmemi 44,1 × 26,5 mm vytlačila technikou oceľotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Motívom známky je Nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis), ktorý patrí medzi chránené druhy chrobákov národného významu.
Na obálke prvého dňa (FDC), ktorá vyšla spolu so známkou, je kresba samca a samičky Nosorožteka obyčajného. Na FDC pečiatke s domicilom Banská Štiavnica je kresba Nosorožteka obyčajného. FDC vytlačila technikou jednofarebnej oceľotlače z plochej platne tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Autorom výtvarného návrhu oboch poštových známok ako aj FDC návrhov a FDC pečiatok je prof. Dušan Kállay. Autorom oceľorytiny poštových známok ako aj FDC je František Horniak.
Nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis) - je jedným z dvoch u nás žijúcich zástupcov zväčša v trópoch rozšírenej podčeľade Dynastinae (Coleoptera: Scarabaeidae). Aj jeho bizarný tvar naznačuje osobité postavenie nosorožteka medzi našimi chrobákmi. Dorastá až do dĺžky 50 mm a je veľmi zavalitý. Samček je kvôli svojmu dlhému rohovitému, dozadu ohnutému výrastku na hlave nezameniteľný s inými našimi druhmi chrobákov. Štít samčeka je v zadnej časti tiež nápadne vyhnutý smerom dopredu. Telo je gaštanovohnedej farby, zvrchu lesklé, zospodu s dlhými a hustými červenohnedými nápadnými chĺpkami. Samička je podobná samčekovi, ale štít má vyklenutý len mierne a rohovitý útvar na hlave nemá vôbec vyvinutý.
Samička kladie vajíčka do práchnivejúcich častí viacerých druhov listnatých stromov, najčastejšie do dubov. Larvy vyliahnuté z vajíčok sa v hnijúcich kmeňoch, pňoch a koreňoch, prípadne v kompostoch alebo pilinách, vyvíjajú 2-3 niekedy až 4 roky. Sú bielo sfarbené so silne sklerotizovanou hnedou hlavovou schránkou. Dorastené pandravovité larvy sa kuklia v zemi. Kukla je zabalená v schránke utvorenej zo zeme a drevitej hmoty. Vývin v štádiu kukly trvá asi 2 mesiace. Dospelé jedince sa v prírode objavujú koncom mája a pretrvávajú niekoľko mesiacov až do neskorej jesene. Veľkosť dospelých nosorožtekov je závislá od kvality a množstva potravy počas larválneho vývoja. Lietajú hlavne za súmraku a v noci, často priletia na svetlo.
Druh je rozšírený takmer v celej Európe, okrem Anglicka a zasahuje aj do východnej Ázie a severnej Afriky. V mnohých krajinách však v poslednej dobe ubúda v dôsledku odstraňovania starých odumierajúcich stromov a tiež pňov. Väčšina predátorov sa dospelým nosorožtekom vyhýba kvôli silne opancierovanému telu. Predátorom lariev je žihadlovka Megascolia maculata, ktorá kladie vajíčka do lariev nosorožtekov. U nás nebol tento blanokrídly parazit zatiaľ nájdený, ale na susednej Morave (pri Břeclavi) bol jeho výskyt nedávno potvrdený. Nosorožtek obyčajný je zaradený medzi chránené druhy národného významu a jeho spoločenská hodnota bola stanovená na 230 €.
Zdroj: Slovenská pošta