Slovenská pošta, a. s., vydáva 29.11. 2013 dve poštové známky z emisie UMENIE: „Ján Jakub Stunder (1759 – 1811)“ s nominálnou hodnotou 1,25 € a „Martin Martinček (1913 – 2004)“, nominálnej hodnoty 1,20 €.
Poštovú známku „Ján Jakub Stunder (1759 – 1811)“ vytlačila technikou päťfarebnej oceľotlače z plochých platní tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s. Jej motívom je Gróf Ján Jozef Hadik de Futog (1755 – 1833) ako maľuje portrét Jána Stundera. Obraz rovnomenného názvu sa nachádza v zbierkovom fonde Slovenskej národnej galérie.
Súčasne s poštovou známkou vyjde obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC a domicilom mesta Bratislava. Na FDC je použité dielo Jána Jakuba Stundera „Imrich Zay“ zo zbierok Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice. Námetom FDC pečiatky je faksimile podpisu Jána Stundera. FDC vytlačila technikou jednofarebnej oceľotlače z plochej platne tlačiareň TAB, s.r.o.
Autorom líniovej roskresby, oceľorytiny známky a FDC, výtvarného návrhu pečiatky FDC je František Horniak.
Dánsky maliar Jean Jacques Stunder, predstaviteľ európskeho osvietenstva a klasicizmu, našiel na Slovensku svoj druhý domov. Študoval na Akadémii umenia v Kodani, pobýval v Taliansku a vo Viedni. Do Uhorska sa dostal na pozvanie Ferenca Kazinczyho (1793), ktorý chcel založiť akadémiu umenia, aby povzniesol kultúru svojej krajiny. Zámer stroskotal, Kazinczyho obvinili z účasti na sprisahaní „uhorských jakobínov“ a odsúdili. Stunder však našiel mecénov v kruhoch Kazinczyho sympatizantov, slobodomurárov,
inteligencie, reformovaných katolíkov. Usadil sa v Levoči a oženil sa s dcérou zlatníka a člena lóže Samuela Adamiho – Alžbetou (1797). Maľoval oltárne obrazy a portréty. Grófa Jána Jozefa Hadika de Futog (1755 – 1833) zvečnil ako kreslí jeho portrét a potom ešte raz ako kreslí portrét jeho manželky. Prvý signovaný obraz sa nachádza v Slovenskej národnej galérii, druhý v Maďarskom národnom múzeu. Portrétovaný gróf Hadik vyrastal v Levoči. Venoval sa umeniu a práci miestodržiteľského radcu. Jeho stvárnenie sa nesie v duchu klasicistických portrétov, tie bývali poctami duševne blízkym ľuďom, vyznačovali sa prostými kompozíciami, neutrálnym pozadím, tlmeným svetlom, intímnou atmosférou. Dôležité bolo prirodzené vyznenie a odev. Gróf Hadik išiel s dobou, už žiadna parochňa, či zdobený kabátec, ale podľa anglickej módy biela košeľa, zamatové sako, dlhé svetlé nohavice a plášť (prehodený cez stoličku). Punc osobnosti mu dodáva čapica s kožušinou.
Motívom druhej poštovej známky „Martin Martinček (1913 – 2004)“ je fotografia jedného z najvýznamnejších postáv slovenskej fotografie 20. storočia s názvom „Po dojení“. Známku vytlačila technikou oceľotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Súčasne s poštovou známkou vyjde obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC a domicilom mesta Liptovský Mikuláš. Motívom FDC je ďalšia z Martinčekových fotografií z cyklu „Nezbadaný svet – Koketa“. Na FDC pečiatke sú letorasty stromu, motív je inšpirovaný Martinčekovou tvorbou. FDC vytlačila technikou jednofarebnej oceľotlače z plochej platne tlačiareň TAB, s.r.o.
Autorom líniovej roskresby, oceľorytiny známky a FDC, výtvarného návrhu pečiatky FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Martin Martinček bol jediným slovenským fotografom, ktorý vytvoril diela prvoradého významu v oblasti výtvarnej aj dokumentárnej fotografie. Od začiatku 60. rokov 20. Storočia v početných fotografických cykloch a neskôr aj v publikáciách uskutočňoval svoj základný zámer – chcel vytvoriť „výtvarný slovník liptovskej krajiny“. Fotografoval v pomerne obmedzenom okruhu, nevzdialil sa z Liptova, ale postupne stvárnil krajinu a jej obyvateľov univerzálnym spôsobom, na rôznych vizuálnych úrovniach. Vo svojich fotografiách oduševňoval neživú prírodu – v detailoch spíleného dreva, tečúcej vody, v blate aj v ľade nachádzal magické, antropomorfné obrazy. V početných záberoch, pripomínajúcich sochárske reliéfy, zachytil aj podobu liptovskej krajiny, poznačenej ľudskou prácou, typické, vtedy ešte väčšinou drevené obydlia, pracovné nástroje a predovšetkým ľudí, ktorí nijako nepripomínali vtedajších „budovateľov socializmu“, ba práve naopak, stelesňovali skôr základné ľudské aj duchovné, či kresťanské hodnoty, ktoré sa vtedy ocitli v ohrození. Vďaka tomu vznikla „zvláštna symbióza krajiny a ľudí, vzácna rudimentárna jednota štýlu, osobitný mýtus, na ktorý rezonujeme“ (Milan Rúfus). M. Martinček bol držiteľom viacerých cien a vyznamenaní, o. i. bol prvým slovenským fotografom, ktorý získal štátne profesijné ocenenie – titul zaslúžilého umelca.
Slávnostná inaugurácia poštovej známky z emisného radu Umenie: „Martin Martinček (1913 – 2004)“, sa uskutoční 29. novembra 2013 o 14:00 hod. v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Zdroj: Slovenská pošta