Slovenská pošta, a. s., dnes vydala poštovú známku „EUROPA 2014: Národné hudobné nástroje – Trojhlasné gajdy“ s nominálnou hodnotou 0,90 €.
Motívom poštovej známky, ktorú vytlačila technikou ofsetu tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., je ľudový hudobný nástroj – Trojhlasné gajdy.
Spolu so známkou bola vydaná obálka prvého dňa (FDC) s domicilom obce Dolná Krupá na pečiatke.
Na FDC je stvárnený detail ľudového umelca, ktorý vyrezáva píšťalu − gajdicu. Na FDC pečiatke je zobrazená zase ľudová hrkálka. FDC vytlačila technikou jednofarebnej oceľotlače z plochej platne tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Autorkou výtvarného návrhu poštovej známky ako aj FDC návrhu a FDC pečiatky je akad. mal. Kamila Štanclová.
Uvedenie poštovej známky sa uskutoční 22. mája o 17:00 hod. v Kaštieli v Dolnej Krupej.
Zaujímavosti o gajdách: gajdy sú ľudový hudobný nástroj, pochádzajúci pravdepodobne z Blízkeho Východu. Boli známe už starovekým Grékom, Rimanom aj nordickým národom. U Slovanov v Karpatskej kotline boli známe vo 8. storočí a na Slovenku sú doložené od 14. storočia. V 18. storočí boli gajdy módnym nástrojom vo Francúzsku, kde ich pastorálny zvuk charakterizoval módnu záľubu v imitácii vidieckeho života. V dnešnej dobe sa hrá na gajdy predovšetkým v Škótsku (gajdošské zbory sú tu aj súčasťou vojenských kapiel), na Sicílii, v Rumunsku, v Čechách (najmä na Domažlicku a Strakonicku) a tiež na Slovensku, kde zaznamenávame gajdy ako typický hudobný nástroj pastierskej kultúry. Rozšírené sú najmä na Orave, Pohroní a Gemeri. Existuje viacero konštrukčných verzií gájd. Melódiu na gajdách vydáva tzv. melodická píšťala, ktorá má rozsah šesť až osem tónov. V prípade zložitejšieho nástoja môže byť melodických píšťal aj viac. V 14. storočí začali byť gajdy dopĺňané jednou až troma tzv. burdónovými píšťalami, pomocou ktorých mohol nástroj vydávať burdónovou technikou nepretržite znejúci interval základného tónu (prípadne kvinty atď.). Tón gájd je mečavý a diatonické melódie, sprevádzané neustálym burdónovým podkladom, sú v ľudovej hudbe často ozdobované prieraznými terciami atď. Ladenie gájd je rôzne, ako je rôzna aj dĺžka jednotlivých trubíc. Prúd vzduchu do všetkých píšťal zabezpečuje mechový zásobník zo zvieracej kože. Hráč prívod vzduchu reguluje tlakom lakťa na mech, ktorý je pripevnený koženým pásikom k paži a pohybom ramena sa dvíha a stláča. Prívodom vzduchu sa rozkmitá jemný plátok, ktorý je omotaným motúzom pripevneným k dutej, na jednom konci uzatvorenej trubičke (podobne ako pri klarinete). Na celom Slovenku sa vyskytujú najmä trojhlasné gajdy, na strednom Slovenku sú známe aj štvorhlasné až päťhlasné gajdy, na Orave takzvané goralské dvojhlasné gajdy.
Zdroj: Slovenská pošta