Oživenie ekonomiky v EÚ znovu začína naberať na obrátkach. Podľa agentúry Eurostat bol za celý minulý rok zaznamenaný zanedbateľný rast vo výške 0,1 percenta. V 28 krajinách EÚ však tento rok experti očakávajú rast HDP na úrovni 1,3 percenta. Toto tiež bezpochybne odráža zlepšenie globálnych ekonomických podmienok. HDP vo väčšine krajín EÚ narástlo ako oproti predchádzajúcemu štvrťroku, tak aj oproti predchádzajúcemu roku. Iba krajiny dotknuté krízou - Grécko a Taliansko – hlásili ďalšie zníženie HDP oproti minulému štvrťroku na konci roku 2013. V Taliansku ekonomika v štvrtom štvrťroku znovu trošku vzrástla o 0,1 percenta oproti minulému roku.
Zelené výhonky oživenia sú však stále veľmi krehké a treba prekonať ešte veľa neistôt. Francúzsko a Taliansko sa chcú pohnúť preč od systematických úsporných opatrení a začať sa znovu viac zadlžovať, aby prostredníctvom ďalších investícií pomohli ekonomike znovu sa rozbehnúť. Zostáva len zistiť, aký to bude mať vplyv na ich úverový rating na finančných trhoch a na európsku fiškálnu súdržnosť. Ďalším rizikom je nízka inflácia. Veľa expertov sa už teraz obáva obdobia deflácie v eurozóne – inými slovami poklesu cien, ako sa to už udialo v marci v Španielsku.
Optimizmus, ktorý sa teraz rozširuje medzi mnohými európskymi spotrebiteľmi, je preto úplne odôvodnený. V takmer všetkých tu zastúpených krajinách indikátory ekonomických a príjmových očakávaní, ako aj ochoty nakupovať, stúpajú. V mnohých krajinách dosiahli hodnoty, aké tu už roky neboli. Index spotrebiteľskej klímy pre EÚ (28 krajín) tiež stúpa. V marci dosiahol 8,4 bodu, čo predstavovalo zvýšenie o 0,8 bodu v prvom štvrťroku tohto roka a najvyššiu hodnotu od apríla 2008. Presne pred rokom bol len na úrovni -3.3 bodu.
Slovensko: najvyššie ekonomické očakávania od roku 2008
Stúpajúci trend na Slovensku sa stabilizuje. Ekonomické očakávania sú na úrovni 18,9 bodu, mierne nad hodnotou z decembra (17,4 bodu). Indikátor však oproti marcu 2013 (-8,9 bodu) výrazne stúpol. Naposledy bol indikátor vyšší v októbri 2008.
Keďže ekonomika začína naberať na obrátkach, spotrebitelia tiež očakávajú stúpajúce príjmy. Príslušný indikátor, ktorý je na úrovni 25,5 bodu, dosiahol teraz zdravú úroveň. V januári bol už na úrovni 26,5 bodu, pričom oproti decembrovej úrovni 21,5 bodu narástol. Bola to najvyššia úroveň od septembra 2007. Pred rokom toto číslo dosahovalo len 5,6 bodu.
Dôležitým míľnikom v politicko-ekonomickej oblasti boli voľby Prezidenta Slovenskej republiky. V poradí štvrtej priamej voľbe hlavy štátu sa Prezidentom Slovenskej republiky 15. júna 2014 stane občiansky kandidát Andrej Kiska, podnikateľ a filantrop, ktorý vo voľbách zvíťazil s výrazným predstihom nad súčasným premiérom.
Čísla pre ochotu nakupovať zatiaľ nedosahujú rovnako dobré hodnoty. Indikátor sa v posledných mesiacoch ustálil na hodnote nad dlhodobým priemerom 0 bodov. V súčasnosti dosahuje 2,2 bodu. Je to najvyššia úroveň od marca 2011. V decembri bol na úrovni -2 body, zatiaľ čo pred rokom dosahoval indikátor ochoty nakupovať -10,6 bodu.
Ďalšie informácie: Rolf Bürkl, +49 911 395-3056, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Prieskum
Zistenia štúdie GfK o spotrebiteľskej klíme v Európe sú prevzaté z prieskumu spotrebiteľov vykonaného v krajinách Európskej únie v mene Európskej komisie. Mesačne sa prieskumu zúčastňuje približne 40 000 jednotlivcov v 28 krajinách, reprezentujúcich dospelú populáciu v EÚ.
Indikátory GfK štúdie spotrebiteľskej klímy v Európe sú založené na mesačných prieskumoch sústreďujúcich sa na zmýšľanie spotrebiteľov. Zaoberajú sa všeobecnou ekonomickou situáciou v rôznych krajinách a situáciou jednotlivých domácností.
Otázky prieskumu GfK o spotrebiteľskej klíme v Európe sú kladené každý mesiac, primárne v súhrnnom prieskume. Je to prieskum zaoberajúci sa niekoľkými problémami, ktorý je vykonávaný telefonicky alebo prostredníctvom priameho rozhovoru.
Z mesačného rozsahu celkovo 12 otázok sa pre prieskum GfK o spotrebiteľskej klíme v Európe vyberie päť otázok, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre spotrebiteľskú klímu.
Zvolených päť indikátorov – ekonomické očakávania, cenové očakávania, príjmové očakávania a ochota nakupovať – sa počítajú nasledovne:
„Čistá celková suma“ sa používa ako základ pre výpočet indikátorov. Podiel spotrebiteľov, ktorí dali pozitívnu odpoveď (napr. finančná situácia domácnosti sa zlepší (výrazne), sa odčíta od podielu tých, ktorí dali negatívnu odpoveď (napr. finančná situácia domácnosti sa zhorší (výrazne)).
V ďalšom kroku sa táto čistá celková suma štandardizuje pomocou pevne stanovených štatistických metód a potom sa skonvertuje tak, že dlhodobý priemer indikátora je 0 bodov a teoretický rozsah hodnoty je od +100 do -100 bodov. Od roku 1980 však boli empiricky realistické hodnoty od +60 do -60 bodov.
Ak je indikátor kladný, ukazuje to, že hodnotenie tejto premennej je v dlhodobom porovnávaní u spotrebiteľov nad priemerom a pre záporné hodnoty to platí opačne. Štandardizácia uľahčuje porovnávať indikátory rôznych krajín, pretože variácie uvádzania odpovedí vychádzajúce z rôznych mentalít sú kompenzované, zatiaľ čo zásadný trend indikátora ostane nezmenený.
Zdroj: GfK Slovakia