Slovenská pošta, a. s., sa každý rok zúčastňuje rozličných súťaží o najkrajšie známky Európy a sveta. V najrenomovanejších z nich, ktoré vždy vyhodnocuje odborná porota, už spoločnosť získala množstvo prestížnych ocenení.
Slovenská pošta sa aj tento rok zapojila do medzinárodnej súťaže o najkrajšiu poštovú známku emisie EUROPA, ktorú každoročne organizuje PostEurop – Združenie európskych verejných poštových operátorov. Tohtoročnou témou emisie EUROPA sú „Národné hudobné nástroje“.
Súťaží sa verejným on-line hlasovaním. Našej poštovej známke „EUROPA 2014: Národné hudobné nástroje – Trojhlasné gajdy“ môžete dať svoj hlas na webovej stránke www.posteurop.org/europa2014
On-line súťaž prebieha do 31. augusta 2014 a víťazné známky budú vyhlásené na plenárnom zhromaždení PostEuropu, ktoré sa bude konať 24. septembra 2014 v San Maríne.
Slovenská pošta, a. s., súťaží so známkou „EUROPA 2014: Národné hudobné nástroje – Trojhlasné gajdy“, ktorá bola vydaná začiatkom mája 2014 na základe výtvarného návrhu akademickej maliarky Kamily Štanclovej, zdokonaleného technikou ryteckej rozkresby akademickým maliarom Rudolfom Cigánikom.
Známku s nominálnou hodnotou 0,90 € vytlačila technikou ofsetu tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Ústredným motívom známky sú gajdy. Gajdy boli minulý rok zaradené do Zoznamu nehmotného dedičstva SR, ktorý tvorí predstupeň zaradenia danej témy do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Navyše sú gajdy súčasťou ľudovej a pastierskej kultúry po celom Slovensku od Oravy po Zemplín. Nakoniec ich možno považovať za európsky integračný prvok, pretože sa vyskytujú takmer vo všetkých regiónoch Európy, a to od Škótska po Turecko.
Zaujímavosti o gajdách: gajdy sú ľudový hudobný nástroj, pochádzajúci pravdepodobne z Blízkeho Východu. Boli známe už starovekým Grékom, Rimanom aj nordickým národom. U Slovanov v Karpatskej kotline boli známe vo 8. storočí a na Slovenku sú doložené od 14. storočia. V 18. storočí boli gajdy módnym nástrojom vo Francúzsku, kde ich pastorálny zvuk charakterizoval módnu záľubu v imitácii vidieckeho života. V dnešnej dobe sa hrá na gajdy predovšetkým v Škótsku (gajdošské zbory sú tu aj súčasťou vojenských kapiel), na Sicílii, v Rumunsku, v Čechách (najmä na Domažlicku a Strakonicku) a tiež na Slovensku, kde zaznamenávame gajdy ako typický hudobný nástroj pastierskej kultúry. Rozšírené sú najmä na Orave, Pohroní a Gemeri. Existuje viacero konštrukčných verzií gájd. Melódiu na gajdách vydáva tzv. melodická píšťala, ktorá má rozsah šesť až osem tónov. V prípade zložitejšieho nástroja môže byť melodických píšťal aj viac. V 14. storočí začali byť gajdy dopĺňané jednou až troma tzv. burdónovými píšťalami, pomocou ktorých mohol nástroj vydávať burdónovou technikou nepretržite znejúci interval základného tónu (prípadne kvinty atď.). Tón gájd je mečavý a diatonické melódie, sprevádzané neustálym burdónovým podkladom, sú v ľudovej hudbe často ozdobované prieraznými terciami atď. Ladenie gájd je rôzne, ako je rôzna aj dĺžka jednotlivých trubíc. Prúd vzduchu do všetkých píšťal zabezpečuje mechový zásobník zo zvieracej kože. Hráč prívod vzduchu reguluje tlakom lakťa na mech, ktorý je pripevnený koženým pásikom k paži a pohybom ramena sa dvíha a stláča. Prívodom vzduchu sa rozkmitá jemný plátok, ktorý je omotaným motúzom pripevneným k dutej, na jednom konci uzatvorenej trubičke (podobne ako pri klarinete). Na celom Slovensku sa vyskytujú najmä trojhlasné gajdy, na strednom Slovensku sú známe aj štvorhlasné až päťhlasné gajdy, na Orave takzvané goralské dvojhlasné gajdy.
Zdroj: Slovenská pošta