Slovenská pošta vydá zajtra 26. septembra 2014 známku „Osobnosti: Andrej Hlinka (1864 – 1938)“ s nominálnou hodnotou 0,80 €.
Motívom poštovej známky je portrét jedného z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín konca 19. – prvej tretiny 20. storočia, rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku.
Známku vytlačila technikou ocelotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Súčasne so známkou vyjde obálka prvého dňa (FDC), na ktorej je zobrazená budova mauzólea A. Hlinku v Ružomberku. Na FDC pečiatke je pôdorys kostola predmestia Ružomberka v Černovej, odkiaľ A. Hlinka pochádzal. FDC vytlačila technikou jednofarebnej oceľotlače z plochej platne tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Autorom výtvarného návrhu a oceľorytiny poštovej známky, FDC a návrhu FDC pečiatky je Doc. Martin Činovský, akad. mal.
Slávnostná inaugurácia známky sa uskutoční v rámci osláv 150. výročia narodenia Andreja Hlinku 26.9. 2014 o 14:00 hod. na Mestskom úrade v Ružomberku.
Andrej Hlinka - rímskokatolícky kňaz, pápežský protonotár, rodák z prostej pltnícko-roľníckej rodiny z ružomberskej mestskej časti Černovej. Svojím životom sa zapísal medzi najvýraznejšie osobnosti moderných slovenských dejín 19. – 20. storočia. Prvou životnou zastávkou, kde sa v plnej miere prejavila energia jeho osobnosti, sociálne a národné cítenie a organizátorský talent, boli od roku 1892 Liptovské Sliače.
Prelomovým momentom z osobného hľadiska i ďalšieho politického vývoja na Slovensku sa stalo jeho zvolenie za ružomberského farára v roku 1905 a jeho aktívna podpora kandidatúry reprezentanta slovenského tábora Dr. Vavra Šrobára do uhorského parlamentu v máji 1906. Zároveň sa toto hektické obdobie Hlinkovej činnosti prelínalo s jeho pôsobením v rodnej Černovej, kde všetku osobnú energiu a zápal vložil do stavby nového kostola a organizoval aktivity podporujúce tento zámer. Politická a spoločenská angažovanosť Andreja Hlinku na strane slovenských národných záujmov vyvolala negatívnu odozvu zo strany uhorských úradov i cirkvi. Nasledovalo suspendovanie z úradu ružomberského farára 4. mája 1906. V ružomberskom politickom procese so slovenskými národovcami v novembri – decembri 1906 ho odsúdili na trest dvojročného väzenia, ktorý si odpykal v Segedíne. Napäté obdobie súdnych perzekúcií sa prelínalo s úspešným prednáškovým turné Andreja Hlinku, venovaným slovenskej otázke, v českých a moravských mestách a s tragickými udalosťami v rodnej Černovej v októbri 1907. Po návrate do úradu vo februári 1910 sa začala nová etapa jeho kňazského i politického života, počas ktorej sa definitívne dovŕšilo formovanie jeho politických a spoločenských postojov. Popri národných otázkach u Andreja Hlinku vystúpil do popredia politický, sociálny a náboženský konzervativizmus. Ako duchovná a cirkevná autorita, predseda SĽS (ktorá od roku 1925 niesla jeho meno) i poslanec parlamentu v praktickej a ideovej rovine rozvinul koncepciu slovenského nacionalizmu a autonomizmu a bol tvorcom a hýbateľom procesu politickej emancipácie slovenských katolíkov v opozícii voči koncepcii unitárneho československého štátu a alternatívnym českým i slovenským politickým subjektom. Pokiaľ ide o ovplyvnenie myslenia celých generácií, vrátane tých, ktoré presahovali horizont jeho života, bol Andrej Hlinka v pravom slova zmysle slovenským Charlesom Maurrasom so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, sprevádzajúcimi obraz jeho osobnosti až do dnešných dní.
Zdroj: Slovenská pošta