- Získať alebo udržať si zákazku pomocou nekalých praktík je ochotných 62 % slovenských manažérov.
- Slovenská republika sa umiestnila celosvetovo v prvej päťke firiem s vysokou toleranciou neprimeraných nákladov na reprezentáciu a poskytovanie osobných darov či služieb s cieľom získať zákazky.
- 56 % slovenských respondentov (len 38 % globálne) považuje korupciu vo svojom štáte za značne rozšírenú.
- Len 18 % oslovených slovenských spoločností má zavedenú protikorupčnú linku, v USA je to 96 %.
- Respondenti podceňujú nové hrozby, približne pre polovicu z nich predstavuje kyberkriminalita len nízke riziko.
- Každý piaty generálny riaditeľ oslovený v rámci celosvetového prieskumu bol požiadaný o úplatok a každý desiaty považuje skresľovanie údajov v účtovnej
Miera korupcie a podvodov je podľa manažérov, ktorí boli oslovení v rámci 13. medzinárodného prieskumu spoločnosti EY, mapujúceho postoje k neetickému správaniu, na celom svete znepokojivo vysoká. Respondenti zároveň podceňujú nové riziká, ktoré so sebou prináša napríklad technologický rozvoj. Skoro polovica zo všetkých respondentov (48 %) považuje kyberkriminalitu, všeobecne vnímanú ako mimoriadnu hrozbu, za nízke riziko.
„Korupcia je v Slovenskej republike značne rozšírená a neetické správanie pretrváva. Získať alebo udržať si zákazku pomocou nekalých praktík, ako sú neprimerané náklady na reprezentáciu, je ochotných 52 % slovenských manažérov, čo celosvetovo v prieskume predstavuje tretie miesto. Na porovnanie vo svete pripustilo túto možnosť iba 29 %, v západnej Európe 30 % a u susedov z východnej Európy 31 %,“ hovorí Pavla Hladká, senior manažérka oddelenia investigatívnych služieb a riešenia sporov EY Slovensko.
V tolerancii finančných úplatkov vedú Gréci (58 %), Slovenská republika s 26 % je na celkovom deviatom mieste a druhom mieste v rámci Európy, tesne za Ruskom. So skresľovaním hospodárskych výsledkov si nelámu hlavu predovšetkým manažéri v Ázii – najviac v Singapure (28 %), Hongkongu a Indii. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu spoločnosti EY „13thGlobal Fraud Survey“, mapujúceho postoje ku korupcii a k podvodom, na ktorom sa zúčastnilo viac než 2 700 manažérov z 59 krajín celého sveta. Sú medzi nimi zastúpení predovšetkým finanční riaditelia, ako aj riaditelia pre oblasť dodržiavania právnych a regulačných požiadaviek (tzv. Compliance), vedúci právneho oddelenia alebo vedúci interného auditu.
56 % slovenských respondentov si myslí, že korupcia v Slovenskej republike je značne rozšírená (konkrétne výsledky ďalších krajín sa nachádzajú v prílohe tejto tlačovej správy). Vzhľadom na intenzívne vnímanú korupciu vo väčšine krajín zaradených do prieskumu by sa dalo predpokladať, že vedenie a štatutárne orgány podnikov budú usilovne bojovať tak s tradičnými hrozbami, ako aj s novými rizikami, ako je počítačová kriminalita. Najviac sa kyberkriminality obávajú v Brazílii (76 %), vo Veľkej Británii a v Grécku, najmenej, naopak, v Belgicku a Egypte. V Slovenskej republike ju za veľkú hrozbu označuje len 54 % respondentov. Čo sa týka potenciálnych zdrojov kyberkriminality, slovenskí manažéri sa najviac obávajú útokov hackerov (60 %), konkurencie (38 %), organizovaného zločinu (36 %) a vlastných zamestnancov a dodávateľov (28 %).
„Noviny o každom prípade kyberkriminality informujú veľkými titulkami, takže by predstavenstvo a dozorná rada mali od členov vedenia požadovať, aby si pre tieto prípady pripravili detailnú stratégiu, ako budú reagovať,“ hovorí Daniel Bican, riaditeľ oddelenia investigatívnych služieb a riešenia sporov EY v strednej Európe. „V mnohých krajinách navyše rastie tlak, aby obchodné spoločnosti a iné organizácie každý incident okamžite oznámili, takže týmto problémom musí venovať pozornosť aj právne oddelenie a oddelenie pre compliance.
Vrcholové vedenie má v riadení rizík korupcie stále veľké rezervy
Podľa prieskumu EY generálni, finanční a ďalší vrcholoví manažéri majú tendenciu venovať rizikám podvodu a korupcie menšiu pozornosť ako ostatní členovia vedenia. Menej sa zúčastňujú na protikorupčnom školení (absolvovalo ho len 38 % oslovených vrcholových manažérov) a v menšej miere prispievajú k posúdeniu korupčných rizík, ktoré potenciálne hrozia ich spoločnosti (30 %).
Toto zistenie je o to znepokojivejšie, že sú to práve riaditelia, ktorí sa najčastejšie nachádzajú v situáciách ohrozujúcich ich čestnosť a poctivosť. Celosvetovo, 21 % generálnych riaditeľov v prieskume uviedlo, že ich v minulosti v pracovných záležitostiach požiadali o úplatok. Pre všetkých manažérskych respondentov je výsledok podstatne nižší – iba 10 %.
Nemenej znepokojivý je postoj nezanedbateľnej časti (11 %) oslovených generálnych riaditeľov, ktorí považujú skresľovanie údajov v účtovnej závierke za ospravedlniteľné, ak to ich spoločnosti pomôže prežiť ekonomickú krízu. Na porovnanie – priemer aktuálneho prieskumu je len 6 %.
„Keď si uvedomíme, že práve členovia vrcholového manažmentu majú veľkú šancu obchádzať nastavené kontrolné mechanizmy, sú výsledky nášho prieskumu týkajúce sa integrity riaditeľov výstrahou pre štatutárne a dozorné orgány,“ hovorí Pavla Hladká. „Preto je dôležité, aby tieto orgány viac spolupracovali so stredným prevádzkovým a finančným manažmentom a mohli si tak navzájom potvrdiť, že informácie, ktoré dostávajú, sú presné a úplné. V stávke je totiž veľa. Štátne orgány sa v poslednom období zamerali na dôsledné stíhanie podvodov v účtovných závierkach a oveľa intenzívnejšie spolupracujú aj s prokuratúrami iných krajín.“
„Štátne orgány v zahraničí masívne investujú do nových technológií, ktoré im umožnia analyzovať veľké objemy údajov obchodných spoločností a zistiť možné nezrovnalosti,“ vysvetľuje Daniel Bican. „Napríklad prostredníctvom najnovších nástrojov na vizualizáciu údajov možno tzv. red flags – indikátory signalizujúce problémové položky v oblasti výnosov alebo nákupu – identifikovať rýchlejšie a efektívnejšie. Dozorné a štatutárne orgány by sa teda mali zaujímať, či a ako vedenie využíva dátovú analýzu, aby sa lepšie zabezpečilo dodržiavanie predpisov a minimalizoval negatívny dosah prípadných kontrol.“
Protikorupčné opatrenia potrebujú nabrať druhý dych
Prieskum taktiež indikuje pretrvávajúcu stagnáciu slovenských spoločností pri zavádzaní protikorupčných pravidiel. Slovenské spoločnosti si stále nedostatočne pripúšťajú hroziace riziko podvodného konania a dôležitosť preventívnych opatrení.
- Približne 35 % oslovených slovenských spoločností nemá interné protikorupčné pravidlá.
- Len 18 % slovenských firiem má linku na oznamovanie nekalého správania (whistleblowing), v USA je to 96 %.
- Protikorupčné školenie absolvovalo len 24 % slovenských manažérov.
- Len necelá tretina spoločností globálne uskutočňuje v rámci fúzií a akvizícií forenznú predinvestičnú previerku („forensic due diligence“).
„V mnohých krajinách platia nové, prísnejšie zákony, v niektorých má prokuratúra k dispozícii väčšie kompetencie a vyšší rozpočet na zavedenie protikorupčných zákonov. A tento trend sa zďaleka netýka len Spojených štátov. Mnohé spoločnosti však nepresvedčilo ani široko medializované trestné stíhanie niekoľkých popredných nadnárodných spoločností a ich najvyšších manažérov. So zavedením interných protikorupčných pravidiel a s vyhodnocovaním rizík korupcie stále váhajú. A len minimum z nich uskutočňuje pravidelne protikorupčné previerky. Predovšetkým generálni riaditelia a predstavitelia najvyššieho vedenia by v tejto oblasti mohli urobiť podstatne viac tlakom zhora. Je preto na dozorných radách, predstavenstvách, veriteľoch, investoroch a ďalších zainteresovaných subjektoch, aby presvedčili vedenie, aby sa pri presadzovaní etických hodnôt viac angažovali,“ uzatvára Pavla Hladká.
Zdroj: Ernst & Young