Podľa údajov WHO totiž katastrofy spôsobili v poslednom desaťročí viac ako 1 milión úmrtí, pričom každoročne postihli viac ako 250 miliónov ľudí. Zemetrasenia, záplavy a búrky, dopravné nehody a ozbrojené konflikty, ale samozrejme aj ochorenia ľudí po celom svete - pri tých všetkých je treba krv.
Slovenská magnéziová voda Gemerka sa preto rozhodla v novej kampani upriamiť pozornosť na darcov krvi. Jej cieľom je zvýšiť povedomie o dôležitosti darcovstva, motivovať pravidelných darcov krvi, aby pokračovali, i nových, ktorí nikdy nedarovali krv, aby sa stali darcami.
Pri tejto príležitosti vzniklo video s posolstvom - Krv nie je voda, ale obe sú potrebné pre náš život - ako jasné spojenie darcovstva krvi s pitím vody. Jeho hlavným protagonistom sa stal Michal Machuč z Klčovian pri Trnave. Dnes čo chvíľa 65-ročný muž má za sebou 104 odberov, aj svoj úplne posledný v živote. „Prvýkrát som daroval krv v roku 1974, keď mal kamarátov otec autonehodu. Vyzvali vtedy ľudí na darovanie krvi, a tak sme sa zobrali partia kamarátov, asi 5-6 chlapcov, a išli sme. A potom sme darovali pravidelne. A hoci sme nevedeli, komu pomôžeme, netrápilo nás to. Proste krv dostane ten, kto ju potrebuje. Niekto po operácii, ženy po pôrode, krvi je málo a aj darcov,“ hovorí dnes držiteľ Medaily profesora MUDr. Jána Kňazovického pre darcov s viac ako sto odbermi.
Gemerka, ktorá je partnerom pitného režimu pre darcov na odberných miestach Národnej transfúznej služby, sa ho rozhodla za túto nezištnú pomoc oceniť a prekvapiť tým, že našla prijímateľov krvi, ktorým transfúzia zachránila život. Tým chceli jemu aj ostatným ukázať, že darcovstvo má veľký zmysel. A tak ho navštívili doma, v rodinnom dome s veľkou záhradou, kde sa s láskou stará o dvoch psov, mačky, sliepky aj húsky, a poďakovali mu. Sprievodkyňu počas posledného odberu v živote, aj počas návštevy prijímateľov krvi, mu robila Dominika Morávková-Zeleníková, známa aj zo šou Zem spieva.
Ako sám priznáva, bol by rád, keby bolo darcov stále viac a pridali sa aj mladí. „Mladým, aj tým, čo majú strach, môžem povedať len to, že sa nemusia báť. Čo sa týka evidencie a tej vstupnej kontroly, je to treba, ale prejde to rýchlo. A ak niekto neznesie, že mu pichajú do žily alebo neznesie pohľad na krv, na to mám jednoduchý recept - otočím hlavu nabok a nepozerám sa na to,“ opisuje spokojný dôchodca, v ktorého šľapajách dnes ide aj jeho syn. Dôležité je podľa neho prísť a pomôcť.
Darovanie viac ako preventívna prehliadka
Na Slovensku častejšie môžu krv darovať muži. „Od mužov berieme krv 4-krát do roka s intervalom 3 mesiacov, u žien len 3-krát do roka. Majú nižšie hodnoty červeného krvného farbiva, čo je spôsobené aj pravidelnými mesačnými krvnými stratami počas menštruácie,“ vysvetľuje Nataša Chovancová, medicínska riaditeľka NTS. V našej oblasti celkovo prevažujú muži ako darcovia krvi, je to asi 70-75 percent, samozrejme je možná regionálna odchýlka.
Darovaním krvi však nepomáhame len iným, ale aj sebe. „Pri darovaní vykonávame odber približne 450 ml krvi, takže darca, ktorý chodí darovať pravidelne, je potom na takéto krvné straty zvyknutý, či už k nim dôjde pri havárii, úraze alebo operáciách,“ opisuje bezprostredný benefit darcovstva Chovancová.
Okrem toho sa pred odberom vykonáva viacero vyšetrení, aby sa zistilo, či je darca zdravý. Jedným zo základných parametrov je vyšetrenie krvného obrazu, vyšetruje sa pečeňový enzým ALT, krvná skupina, vykoná sa pohovor s lekárom. Darca teda prejde ako keby preventívnou prehliadkou a ďalšie testy nasledujú aj po odbere, ktorý trvá do 10 minút. „Po odbere majú ľudia zväčša pocit ako po behu či inom športe, nastáva vyplavenie hormónu šťastia, prichádza ľahká eufória, že „som to zvládol a pomohol niekomu.“ Sú darcovia, ktorí sa po 3 mesiacoch vyslovene domáhajú ďalšieho odberu. „Veľmi často sa stretávame s tým, že sa z darovania krvi stáva životný štýl. Darca sám počas života dbá na kvalitnú stravu, dostatok tekutín, vyhýba sa zbytočným liekom, alkoholu, drogám, rizikovému správaniu - je to o zodpovednom prístupe,“ dodáva Chovancová.
Darovanie krvi vo všeobecnosti robí človeka odolnejším, telo rýchlejšie regeneruje i reguluje zásoby železa. Nemožno však zabúdať po samotnom odbere piť veľa vody a na celkové doplnenie minerálov po odbere, najmä magnézia. Prijaté magnézium však ešte neznamená aj vstrebané. Preto je nevyhnutný vápnik, a to v optimálnom pomere 1:3, ako je to napríklad v Gemerke, ktorú aj darcovia dostávajú po každom odbere. Organizmus si tieto minerály nedokáže sám „vyrobiť“, najefektívnejším spôsobom je prijať ich z vody. Tak sa vstrebe do tela až takmer 60 percent magnézia, pričom zo stravy a výživových doplnkov len 30-40 percent.