Zamilované páry si odteraz môžu uschovať svoju lásku v bankovom trezore - alebo aspoň na Valentína uložiť malú spomienku na svoju zamilovanosť do depozitára v "banke lásky" v Banskej Štiavnici.
Neobvyklá inštitúcia so 100.000 schránkami pre milostné odkazy a spomienky, ktorá okúzlila i britskú televíziu BBC, sa nachádza v pivnici jedného banskoštiavnického múzea, ktoré oslavuje najdlhšiu milostnú báseň na svete.
Báseň Marína s 2910 veršami napísal v zime 1844 Andrej Sládkovič. Báseň vyšla o dva roky neskôr. Básnika inšpirovala nešťastná láska k Márii Pischlovej, ktorú rodičia donútili vydať sa za bohatého nápadníka. Básnik sa do Márie zamiloval, keď mala len štrnásť a ako chudobný študent ju doučoval v dome jej rodičov. Marína sa stala Sládkovičovou múzou. Andrej bol neskôr vysvätený na evanjelického kňaza a oženil sa dva roky po Máriinej svadbe.
Banská Štiavnica figuruje v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Báseň Marína, zo začiatku kritizovaná a zavrhovaná, je dnes vnímaná ako súčasť národného dedičstva. Archívy lásky sú v pivnici Maríninho domu, kde Mária Pischlová strávila väčšinu svojho života.
Zamilované páry si tu môžu "navždy zachovať svoju lásku tým, že tu zanechajú svoje fotografie či milostné listy, prstienky alebo vstupenky do kina zo svojho prvého rande", povedala BBC hovorkyňa expozície Katarína Javorská. "Je to naozaj bezpečné, chránené špeciálnou pečaťou. Len oni môžu vedieť, čo je vnútri," vysvetlila.
Súčasť zážitkovej expozície je i "láskomer", teda prístroj schopný odvážnym párom zmerať silu ich lásky. Táto technológia je však podľa Javorskej "prísne tajná". Pri použití prístroja sa milenci držia za ruku alebo sa bozkávajú, zatiaľ čo sa druhou rukou držia špeciálneho madla, aby nakoniec dostali verš vystihujúci silu ich vzťahu.
"Naším cieľom je vytvoriť ďalšiu Veronu," hovorí Javorská. "Tá je založená na fikcii Rómea a Júlie, zatiaľ čo náš príbeh nešťastnej lásky Sládkoviča a Maríny je skutočný."
