Koncom marca 2020, tri týždne po tom, ako WHO vyhlásila ochorenie Covid-19 za pandémiu a Slovensko začalo zavádzať prvé rázne opatrenia proti jej šíreniu, spustila prieskumná spoločnosť Actly projekt Slovensko v čase pandémie, v ktorom kontinuálne meria postoje, skúsenosti a stratégie ľudí. Aktuálna šiesta vlna merania priniesla viaceré zaujímavé výsledky.
Nárast obáv z druhej vlny pandémie
Od začiatku pandémie sa slovenská spoločnosť pomerne rýchlo zbavovala pocitu ohrozenia nákazou. S nástupom dovolenkovej mobility sa však trend znižovania obáv z nákazy zastavil, naopak, obavy začali mierne rásť. Stále však prevládajú ľudia, ktorí sa necítia ohrození novým koronavírusom (66 percent), obavy vyjadrilo 34 percent respondentov.
Obavy rastú s vekom a vzdelaním
Pocitom neohrozenosti vynikajú ľudia pod 30 rokov, predovšetkým študenti. Kým v čase mimoriadnych opatrení mali silnejší pocit ohrozenia ľudia s nižším vzdelaním, dnes sú to vzdelanejší. Tí sa v čase vrcholiacich protipandemických opatrení cítili najmenej ohrození, v súčasnosti je to už naopak. Najviac sa cítia ohrození ľudia s vysokoškolským vzdelaním, z ktorých si až 41 percent zvolilo odpoveď „určite“ a „skôr áno“.
Strach z ekonomickej krízy
Trvalo najväčšie sú obavy z dlhodobého ekonomického prepadu (86 percent) a nedisciplinovasti spoluobčanov pri dodržiavní hygienických a ochranných opatrení (79 percent). Za nimi nasleduje mix obáv z druhej vlny pandémie, zdravotných rizík a z poklesu životnej úrovne domácnosti. Viac ako 70 percent opýtaných má tiež obavu zo stavu zdravotníctva vo vzťahu k iným vážnym diagnózam a zo znovuzavedenia prísnych opatrení. Všetky typy rizík vnímajú ľudia intenzívnejšie ako pred niekoľkými týždňami.
Korona prestáva ovplyvňovať život ľudí
Napriek zvýšeným obavám vplyv pandémie na bežný život postupne slabne. Štyri mesiace od vyhlásenia pandémie hodnotia traja zo štyroch ľudí na Slovensku jej vplyv na svoj život iba ako mierny až takmer žiadny zásah do svojho bežného života. Na druhej strane, stále iba necelá štvrtina hovorí, že ich terajší život už nie je koronou ovplyvnený vôbec alebo takmer vôbec, kým iná štvrtina hovorí, že je ňou ovplyvnený významne alebo úplne.
Ľudia však naďalej šetria, viac ako 60 percent domácnosti cielene znižuje výdavky, pričom u 17 percent sa to deje výrazným spôsobom. Len pätina ľudí necíti žiadnu potrebu zvažovať úspornejší režim. Znižovanie výdavkov sa najviac týka tridsiatnikov a podnikateľov, dôchodcovia znižujú svoje výdavky zo všetkých najmenej.
Koronakríza vs. dovolenky
V roku korony sa o 21 percent zvýšil počet tých Slovákov, ktorí sa nechystajú na žiadnu letnú dovolenku. Do dovolenkových plánov sa kríza premietla aj poklesom záujmu o prímorské destinácie (o 76 percent) a o iné zahraničné pobyty (o 58 percent). Do slovenských destinácií nasmerovalo svoju dovolenku 39 percent Slovákov, čo znamená medziročný nárast o 22percent.
Home-office a jeho perspektívy
Skúsenosť s prácou z domu počas protipandemických opatrení má necelých 30 percent z ekonomicky aktívnych ľudí. Väčšina z tých, ktorí zažili home-office, by si ho želala natrvalo, hoci aj čiastočne. Na druhej strane, štvrtine nevyhovuje home-office v žiadnej forme. Podľa odhadov respondentov sa na väčšinovú prácu z domu pripravuje 27 percent firiem, 44 percent s ňou však do budúcna nepočíta vôbec.
Očakávanie návratu do normálneho života
Od konca marca ľudia niekoľkokrát posunuli horizont uvažovania o skončení mimoriadnej situácie. V súčasnosti sa skoro štvrtina opýtaných domnieva, že všetky opatrenia, ktoré priniesla koronakríza, sa neskončia skôr než v roku 2022. Väčšina z tejto skupiny si pritom myslí, že to už nebude nikdy. Tretina predpokladá, že to bude niekedy v horizonte jedného roka. Iba každý piaty je toho názoru, že sa tak stane do decembra tohto roku.
Prieskum realizovala agentúra Actly v období od 10. do 13. júla online formou na vzorke 1000 respondentov 18+. Kvótny výber reprezentuje pohlavie, vek, kraj a veľkosť sídla.