Klasické CD nosiče sa predávajú čoraz slabšie, vydávať hodinové albumy s desiatimi piesňami je vraj zbytočné, v Amerike klesajú tržby a v kurze je India alebo Čína... Stratégie pripravili prehľad najdôležitejších ukazovateľov, ktoré hýbu hudobným biznisom.
1. Netreba vydávať albumy
Z nového albumu Katy Perry Prism sa v Amerike za prvý týždeň predalo len 287 000 kusov, no aj to stačilo na zisk prvého miesta v týždennom rebríčku Billboard 200. Vydávať albumy v dnešných časoch už nefunguje, myslí si analytik Bob Lefsetz. "Albumy umierajú priamo pred našimi očami," povedal v komentári na Variety a dodal: "Ak chcete mať väčšie publikum a zarobiť peniaze, albumy už nefungujú." Mladí podľa neho streamujú single a starší hudbu nekupujú. Preto marketingový model, keď umelec vydá album a očakáva predaje, je už prežitý. Nepomôže ani mediálny rozruch - podľa Lefsetza predáva taká Miley Cyrus rovnako ako Novozélanďanka Lorde. "Médiá nemôžu byť limitované dátumom vydania albumu. Musí to byť 24/7, 365-dňové úsilie." Názory na túto tému sa rôznia; viceprezident Warner Music Group (WMG) Stu Bergen pre IFPI povedal, že je to individuálne a viacerí interpreti fungujú lepšie "zabalení" do albumu.
2. CD čaká rovnaký osud ako platne
Predaj digitálnej hudby rastie, kým klasické fyzické nosiče klesajú - v USA už dokonca digitál tržbami prekonal CD-čka. To sú známe fakty. Spoločnosť PricewaterhouseCoopers (PwC) však odhaduje, kedy sa to zmení celosvetovo. Podľa jej prognóz tržby z digitálnej hudby prekonajú fyzické nosiče vo svete už v roku 2016. Pomôže rast vysokorýchlostného internetu a smartfónov.
Tržby z klasických hudobných nosičov v roku 2017 podľa PwC klesnú pod 10 miliárd dolárov. Hudobný priemysel čaká najbližších päť rokov rast, o čo sa postarajú najmä príjmy z "live" hudby, vďaka tržbám zo vstupného a sponzoringu.
(zdroj: PwC)
3. Rastie význam Spotify a spol.
Digitálna hudba sa stala "mainstreamom", tvrdí Medzinárodná federácia fonografického priemyslu IFPI. Vo svojej výročnej správe (stiahnite si ju v .pdf) však poukazuje na to, že to nie je iba zásluhou sťahovania digitálnej hudby, ale aj vďaka streamovacím službám, z ktorých takisto dostávajú interpreti tantiémy. Minulý rok si ľudia na celom svete stiahli 4,3 miliardy digitálnych skladieb (2,3 miliardy singlov a 207 miliónov albumov), čo znamená medziročný rast o 12 %. "Ale streamovacie služby sú dnes neoddeliteľnou súčasťou hudobného priemyslu," tvrdí IFPI. Celosvetovo mali 20 miliónov platiacich používateľov v roku 2012, čo znamená medziročný rast o 44 %. Tvrdí, že streamovacie služby minulý rok prvýkrát prekročili 10-percentný trhový podiel na digitálnom hudobnom biznise. V Európe to bolo až 20 % vďaka boomu v Škandinávii.
- Prečítajte si tiež: Testovali sme Spotify, hudobnú službu prichádzajúcu na Slovensko
4. Amerika stagnuje
Americký nahrávací priemysel posledné tri roky stagnuje. Kým v roku 2009 dosiahli podľa RIAA (Recording Industry Association of America) celkové tržby 7,8 miliárd dolárov, ďalší rok klesli na 7,0 a posledné dva roky sa držia na 7,1 miliardách. Pritom v roku 2010 to bolo vyše 14 miliárd. Tržby z "digitálu" rastú pomalšie než klesajú tržby z klasických nosičov. (Graf neobsahuje tržby zo živých vystúpení.)
(zdroj: RIAA)
5. Kto udáva trendy
Hudobný priemysel čaká podľa Global Entertainment and Media Outlook od PwC rast: kým v roku 2012 dosiahly tržby z predaja hudby (klasickej i digitálnej) a živých vystúpení interpretov 49,9 miliárd dolárov, v roku 2017 to bude 53,8 miliardy. Najsilnejším regiónom ostane EMEA vďaka trhom ako Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko. O rast sa nepostarajú tradične najväčšie trhy, ale napríklad India (rast medzi rokmi 2012 a 2017 o 14 %), Čína (8 %) alebo Rusko (6 %).
Zdroj: Ivan Krasko