Do kín prichádza 9. novembra nový slovenský film DOGG. Tvoria ho štyri kontroverzné príbehy, v ktorých je rozličným spôsobom zapracovaná emócia úzkosti a strachu v jeho rôznych formách. Strachu z viditeľného aj neviditeľného.
Bizarný psychotriler prináša štyri rôzne interpretácie strachu a úzkosti cez optiku štyroch režisérov - Slavomíra Zrebného, Viliama Csina, Enrika Bistiku a Jonáša Karáska. Názov filmu tvoria začiatočné písmená jednotlivých poviedok – Duet, Opus Dei, Grassvater a Game.
Autorom a režisérom poviedky GAME je Jonáš Karásek, ktorý sa preslávil filmom Kandidát (2013). Vo svojom príbehu nastoľuje otázku, kde sa končia hranice televíznej zábavy a či by sme sa vedeli zabávať aj na smrti v priamom prenose.
Práve prichádza do kín psychotriler DOGG, kde ste jednu poviedku (GAME) napísali a režírovali vy. O čom je?
Je to taká uletená predikcia, kam by sa mohla v blízkej budúcnosti vyvinúť televízna zábava. Bavia ma post apokalyptické fiction filmy, tak som si to chcel skúsiť, aspoň v takomto krátkom formáte, nakrútiť niečo podobné aj v našich podmienkach.
Čím ste sa inšpirovali?
Postupným úpadkom televízneho programu. Snahou čím ďalej, tým úpornejšie zaujať televízneho diváka pomocou primitívnych programov, často znevažujúcich ľudskú dôstojnosť.
Ako vznikol nápad realizovať práve takýto typ filmu?
Autorom myšlienky a otcom projektu je producent Maroš Hečko. Oslovil ma pred šiestimi rokmi, ešte pre Kandidátom, kedy som ešte za sebou nemal žiadny filmový projekt. Povedali sme si vtedy aj s Marikou (Beňadik Majorovou, pozn. red.), že do toho pôjdeme. Vymysleli sme námet, začali sme riešiť scenár, s ktorým nám potom pomohol Peter Balko. Zadanie bolo „20 minút“ a slovo „strach“. Vznikol formát, ktorý vo svete nie je úplne neznámy, ale na Slovensku je to myslím unikát.
Film je koncipovaný ako experiment.
Áno, ako keby sa v laboratórnych podmienkach povedalo len jedno slovíčko (strach) a minutáž (20 minút) a každý zo štyroch režisérov poviedok to spracoval po svojom. Medzi sebou sme sa nijako nekoordinovali. Jediné, čo sme následne ovplyvnili, bolo poradie poviedok, takto nám to najlepšie fungovalo z hľadiska celkového tempa filmu a sekundárne nám toto poradie vygenerovalo aj náš názov :) Vznikol z toho celkom zaujímavý výsledok, tak som zvedavý, čo na to povedia diváci.
DOGG bude mať v kinách premiéru 9. novembra. Akú návštevnosť očakávate?
Dobrá návštevnosť by určite potešila, bolo by fajn, keby to bolo aspoň 20-tisíc divákov, keďže je to experimentálny typ projektu. Rádovo väčšie ambície asi nie sú príliš reálne.
Čím zaujme divákov DOGG?
Pokiaľ to bude divák vnímať ako experiment a ako samostatné štyri filmy, kde nehľadá nejakú väčšiu prepojenosť, tak si myslím, že film zafunguje. Každá poviedka ma svoju, niekedy až veľmi špecifickú atmosféru.
Spája ich len „strach“?
V rámci zadania áno, plus minutáž. Každý z režisérov si tam ale predovšetkým rieši svoje témy a nikto z nás nie je hororový režisér, takých je na Slovensku málo. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme to nakoniec nenazvali Strach, čo bol pôvodný názov projektu, ale technicky, DOGG. Strach primárne evokuje niečo, čo sa točí okolo hororu. A náš film nie je tento žáner.
Divák môže čakať niečo také ako Divoké historky?
Tie boli super. Aj my sme si trochu uleteli, každý iným spôsobom. Ak idem odzadu, môj film pôsobí ako z blízkej budúcnosti, z bližšie nešpecifikovaného megapolisu, hovorí sa v ňom vymysleným jazykom. V tretej poviedke sa tiež rozpráva takou hatlaninou, režisér je z Medzeva a oni tam hovoria takzvanou mantáčtinou, celkovo je táto fakt celkom úlet. Druhá poviedka sa formálne najviac približuje k hororu, prvá má zas trochu pomalšie tempo rozprávania, rieši sa téma islamu, terorizmu, prisťahovalcov, predsudkov. Každá je úplne iná.
Prečo by mal ísť divák do kina na DOGG?
Aby si pozrel súčasný slovenský film, tvorbu mladých režisérov s moderným alebo progresívnym prístupom k filmu. Je to netradičný formát 20 minútových filmov, ktorý prirodzene núti tvorcov do dynamickejšieho tempa príbehu, čo by mohlo súčasnému divákov i vyhovovať.
Na novinke DOGG ste spolupracovali s tímom, s ktorým ste v roku 2013 nakrútili úspešnú snímku Kandidát (scenárista Peter Balko a producent a scenárista Maroš Hečko). Film sa stal po uvedení najnavštevovanejším domácim filmom v slovenských kinách. Na čom pracujete dnes?
S Peťom Balkom pracujem na jednom filmovom projekte, s Marošom Hečkom na ďalšom a aby toho nebolo málo, tak s iným tímom riešime ešte jeden námet na film. Do toho točím v celkom pravidelnej frekvencii reklamné spoty
S Petrom Balkom (scenárista Čiary a Kandidáta) pripravujete film o politickej kauze Gorila. Kto vás oslovil na spoluprácu?
S touto témou prišla Wanda (producentka Wanda Adamík Hrycová, pozn. red.), čaká nás však ešte dlhá cesta, kým sa nám z toho podarí vykresať finálny scenár. Je to veľmi ťažká a široká téma. Ani nie tak z režisérskeho hľadiska, skôr je to ťažké z pohľadu scenáristu. Nezávidím scenáristom.
Ste režisérom reklamných spotov (Bažant '73, Šatky pre Dobrého Anjela, Rajo či nový koncept pre O2), robili ste aj plagát k Čiare, plagáty k filmu DOGG... Ako si rozdeľujete čas?
Čas je problém. Donútili ste ma zamyslieť sa nad posledným rokom, ani som si neuvedomoval, koľko sa toho zas nazbieralo. Mal som pocit, že som si dal celkom oddych. Hoci som dva mesiace v lete strávil s rodinou na chalupe a pri mori, bolo toho celkom dosť. Keď to počítam, tak TV a online spotov bolo cez dvadsať, k tomu dokončovanie mojej poviedky Die Game, videoklip, teaser, trailer, plagáty. Ďalej krátky eko filmík, nejaká graficko-dizajnérska práca pre Zlatého Bažanta. Momentálne riešime ekologickú kampaň a aktivizáciu verejnosti proti výrubom lesov a ďalšie dva TV spoty. Veľa toho je, ale všetko zaujímavá práca so zaujímavými ľuďmi.
Viete aj vypnúť, keď neriešite nič?
Asi viem, niekedy. Baví ma chodiť na výlety s rodinou kadetade.
Na čo sa tešíte najviac v piatok na konci pracovnej doby?
Pracovnú dobu našťastie, alebo bohužiaľ, nepoznám, ale keď nepracujem, bicyklujem, pijem pivo, hram freesbe, točím filmy, bijem deti :-)
Kto je Jonáš Karásek
Filmový a reklamný režisér, grafický dizajnér a art director. Pôsobil v reklamných spoločnostiach vo Viedni (Chocolate Multimedia Production), v Sydney (Mcmann&Tate) a v Bratislave (Wiktor Leo Burnett). V roku 2009 založil spolu s Marikou Beňadik Majorovou kreatívne štúdio Gunpowder. Je tvorcom desiatok oceňovaných reklám, ako napríklad retro kampaň Bažant ´73 či Šatky pre Dobrého Anjela. Je držiteľom ceny Filip – ocenenia za osobný prínos do slovenskej kreativity. Popri tom je tvorcom videoklipov a hraných filmov. Jeho režijným celovečerným debutom bol film Kandidát (2013). Momentálne pracuje na ďalších troch filmoch.
O filme DOGG
Premiéra: 9. novembra 2017
Réžia: Jonáš Karásek, Enrik Bistika, Slavomír Zrebný a Viliam Csino
Námet: Maroš Hečko
Scenár: Enrik Bistika, Peter Balko, Maroš Hečko, Slavomír Zrebný, Aďa Štrbová, Jonáš Karásek a Marika Beňadik-Majorová
Hrajú: Marián Mitaš, Judit Bárdos, Peter Oszlík, Monika Hilmerová, Ladislav Lukčo, Tibor Kiss, Olívia Csiky-Trnka
Producenti: Maroš Hečko (SK), Mayo Hurajt (SK)
Majoritná produkcia: Azyl Production (SK)
Koprodukčné spoločnosti: Home Media Production (SK)
Distribúcia: Continental film
Rozpočet: 200 000 eur