Vo štvrtok 1. marca prichádza do kín Tlmočník režiséra Martina Šulíka, nášho najúspešnejšieho režiséra posledných dvoch desaťročí. Film je svojráznou roadmovie o dvoch starých pánoch, ktorí cestujú krížom cez Slovensko, aby spoznali pravdu o vlastnej minulosti.
Osemdesiatročnému tlmočníkovi Alimu Ungárovi sa dostane do rúk kniha bývalého dôstojníka SS, v ktorej popisuje svoje pôsobenie na Slovensku. Ali si uvedomí, že v jednej časti pravdepodobne zaznamenal popravu jeho rodičov. Vydá sa za bývalým esesákom do Viedne.
Namiesto vraha svojich rodičov však nájde len jeho 70-ročného syna. Bývalý učiteľ Georg má problémy s alkoholom a od minulosti svojho otca sa celý život dištancoval. Tlmočníkova návšteva však vzbudí jeho záujem, a tak sa pred smrťou rozhodne zistiť, kto bol vlastne jeho otec.
Obaja muži sa spoločne vydajú na cestu po Slovensku a pokúšajú sa nájsť svedkov vojnovej tragédie. Rozdielny pohľad na svet a odlišná skúsenosť sú zdrojom trpko-smiešneho napätia, a tak má ich cesta chvíľami komický charakter.
"Zaujímala nás základná zápletka - čo sa stane, keď niekto zistí, že pozná vraha jeho rodičov. Bavili nás hlavne charaktery, ako ich budovať, ako stavať proti sebe dve protikladné figúry a z toho vychádza aj humor situácií aj celé vedenie filmu," poznamenal scenárista Marek Leščák.
Na ceste stretávajú ľudí rôznych generácií, rozličných profesií, rozmanitých názorov: masérky v kúpeľoch, ktoré minulosť nezaujíma, pozostalých vojnových obetí, ktorí sa na tragédiu snažia zabudnúť, ale aj vnukov vojnových zločincov, ktorí sa snažia činy predkov ospravedlniť.
Postupne si skladajú mozaikovitý obraz Slovenska, ktoré sa dynamicky mení, ale niekde v hĺbke ukrýva nevyriešené konflikty, ktoré doba vyplavuje v novej podobe. Ali a Georg si uvedomujú, že napriek absolútnej odlišnosti - kultúrnej, sociálnej i psychickej - ich tragické udalosti vojny poznačili rovnako bolestne. Obaja svojím spôsobom stratili rodičov, obaja sa pokúšali odpútať od minulosti, obaja si vytvárali falošný obraz o sebe samých.
„K Tlmočníkovi nás vlastne priviedla náhoda. Raz som v aute počúval čítanie z knihy rakúskeho spisovateľa Martina Pollacka Mŕtvy v bunkri. Opisoval v nej vzťah k svojmu otcovi, veliteľovi zvláštnych oddielov SS, ktorý koncom roku 1944 pôsobil v okolí Ružomberka a dal tam zavraždiť niekoľko desiatok civilistov. Tých pár strán textu sa ma dotklo, pretože som v okolí Ružomberka strávil detstvo a mnohé príbehy som poznal,“ spomína režisér a spoluator scenára Martin Šulík na prvý impulz.
So spoluscenáristom Marekom Leščákom ich zaujala situácia, v ktorej sa syn snaží pochopiť temnú minulosť svojho otca. „Chceli sme sa na celý problém pozrieť z dvoch strán, a tak sme Rakúšanovi vymysleli protihráča, postavu tlmočníka, ktorý cez vojnu stratil celú rodinu. Postupne sa pred nami vynorilo akési tragikomické roadmovie, príbeh dvoch starcov, ktorí na konci života chcú pochopiť vlastné životy,“ upresňuje Martin Šulík.
Asketického Aliho stvárnil oscarový režisér Jiří Menzel, jeho partnera, rakúskeho učiteľa a bonvivána so slabosťou pre alkohol a pekné ženy, popredný rakúsky herec Peter Simonischek. "Zaujala ma nielen samotná téma, ale práve to, že dve odlišné postavy, ktoré na dvoch rôznych územiach, medzi dvoma rôznymi pozadiami, boli spojené a spolu sa vydávajú na cestu po krajine a pátrajú po svojej minulosti. Jeden je potomkom obete, ďalší potomkom páchateľa," vysvetlil Simonischek, ktorý začal Tlmočníka nakrúcať na vrchole svojej takmer 50-ročnej kariéry ako čerstvý držiteľ európskej filmovej ceny Felix Za najlepšieho herca, krátko po návrate z odovzdávania Oscarov, kde sa "jeho" film Toni Erdmann uchádzal o legendárnu zlatú sošku v kategórii Najlepší cudzojazyčný film.
"Zaujalo ma a veľmi sa mi páčilo, že téma nie je spracovaná s patetickou ťažkosťou, ale humorne, s ľahkosťou. Náročná téma sa nenecháva utopiť v sivých, ťažkých hĺbkach," doplnil Simonischek, ktorý za svojho hereckého partnera Jiřího Menzela prevzal na Berlinale cenu za mimoriadny prínos svetovému filmu Berlinale Camera.
Na filmovej novinke ocenil aj fakt, že protipólne postavy sa nakoniec spriatelia a stanú sa dobrými kamarátmi: "Dúfam, že aj mladí ľudia si budú môcť niečo vziať z príbehu dvoch starcov, ktorí majú dokopy 150 rokov a vydajú sa na roadmovie v červenom mercedese."
Jiří Menzel dostal v Tlmočníkovi jednu zo svojich najväčších hereckých príležitostí. „Ja sám od seba si prácu nehľadám, pretože som lenivý,“ priznal sa s úsmevom počas nakrúcania Jiří Menzel. „A som zhýčkaný, pretože už od svojho prvého filmu som robil len prácu, ktorú mi niekto ponúkol. Spočiatku som bol milo-nemilo prekvapený, pretože to je veľká rola. Ale ako som si prečítal scenár, tak som veľmi rád, že to na mňa takto spadlo.“
„Pamätám si, že keď som pôsobil vo švajčiarskom Berne, Jiří režíroval v Bazileji hru Mandragora od Machiavelliho, ktorá sa stala legendárnou. Napokon Oscara nedostane len tak niekto. Je to výnimočný človek, veľmi milý a ironický. Vzájomne sa máme radi a vážime si seba navzájom,“ vyjadril sa o svojom hereckom partnerovi charizmatický Peter Simonischek.
Tlmočník sa nakrúcal od apríla do konca mája v rôznych kútoch Slovenska a vo Viedni. Okrem osvedčeného scenáristu Mareka Leščáka si Martin Šulík prizval aj ďalšieho kmeňového spolupracovníka – kameramana Martina Štrbu. Popri titulnej dvojici si vo filme zahrali Zuzana Mauréry, Attila Mokos, či známa internetová komička Evelyn alias Eva Kramerová.
„Pán Menzel bol veľmi vtipný. Pracovať s ním je ozajstný zážitok a má môj obdiv. Mám s ním asi 100 selfíčiek a také fotky si človek rozhodne pripne na nástenku,“ vyznáva sa Evelyn, ktorá sa ako komediálny samorast dostala prvýkrát do „vážneho“ filmu. „Musím priznať, že som mala veľkú trému, čo je asi pochopiteľné, keď točíte s takými talentovanými ľuďmi. Režisér Martin Šulík má super energiu. Stále mi hovoril, aby som neafektovala, nakoľko mám k tomu sklony. Je prvý človek, ktorý to odo mňa chcel, tak som zvedavá, či sa to podarilo,“ spomína na minuloročné nakrúcanie Evelyn.
Vo filme stvárnila dobrosrdečnú masérku Bertu. Na jej masérskom stole sa ocitol práve Peter Simonischek. „Najprv to bolo rozpačité. Pán Simonischek je profík a neošíva sa. Hneď sa vyzliekol do naha. A my sme nevedeli, kam sa pozerať! Chichúňali sme sa ako dve adolescentky. Ale potom sme si teda dali olejček na ruky a išli sme na to,“ opisuje svoju „náročnú“ scénu Evelyn.
Zuzana Mauréry nad účinkovaním vo filme naváhala ani chvíľu. "Akurát v tom čase som videla film Toni Erdmann a bola som nadšená. A keď som si prečítala scenár a mala som tam štyri obrazy s pánom Simonischekom, neváhala som ani minútu. A hrať dcéru pána Menzela bolo veľmi šarmantné, bola to česť účinkovať s týmito veľkými mužmi kinematografie," vyjadrila sa herečka.
Po svetovej premiére na MFF Berlinale predstavili nový film režiséra Martina Šulíka Tlmočník v pondelok v Bratislave. "Ľudia to prijali spontánne, reagovali veľmi podobne, ako budú reagovať aj tu na Slovensku. Asi to bolo aj tým, že publikum bolo medzinárodné, bolo tam veľa ľudí s podobnou historickou skúsenosťou, ako máme my," uviedol Martin Šulík, ktorý je zároveň spolu s Marekom Leščákom autorom scenára slovensko-česko-rakúskej snímky. "Som zvedavý, ako na to budú chodiť ľudia v Čechách, na Slovensku. Z Berlína som odišiel s dobrým pocitom," vyhlásil režisér.
Nový slovensko-česko-rakúsky film vznikol v produkcii spoločností Titanic Martina Šulíka, IN Film Rudolfa Biermanna a Coop99 Bruna Wagnera. Koproducentami sú RTVS a Česká televize. Realizáciu tohto filmu finančne podporili Audiovizuálny fond a český Státní fond kinematografie.