Sloboda tlače sa vlani zhoršila na celom svete, nenávistná klíma voči novinárom panuje predovšetkým v Európe a Spojených štátoch. Vyplýva to z každoročnej správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF).
Slovensko sa v rebríčku 180 krajín oproti vlaňajšku výrazne prepadlo o 10 miest na 27. pozíciu, susedné Česko zažilo ešte väčší pád a kleslo na 34. priečku. Najväčšiu slobodu poskytuje médiám Nórsko, nasledované Švédskom, Holandskom a Fínskom. Na opačnom konci rebríčka sú Severná Kórea, Eritrea a Turkménsko.
Na Slovensku vražda, v Česku prezident s kalašnikovom
V hodnotení Slovenska pripomínajú RSF predovšetkým februárovú vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky a následnú politickú krízu v krajine, ktorá viedla k demisii premiéra Roberta Fica.
Expremiér a ďalší slovenskí politici podľa RSF často nevyberavo slovne útočili na médiá. Na Slovensku podľa RSF neexistuje solídna inštitúcia, ktorá by novinárov chránila, žurnalisti sú terčom zastrašovania, je na nich vyvíjaný tlak a po vražde Kuciaka sa znovu objavila otázka týkajúca sa ich bezpečnosti.
"Neviete si predstaviť šéfa demokratického štátu, ako máva zbraňou pred novinármi? A predsa presne to urobil prezident Českej republiky Miloš Zeman, keď uprostred tlačovej konferencie v októbri 2017 vytiahol maketu kalašnikova s nápisom 'na novinárov'," píšu RSF v hodnotení Česka s odkazom na udalosť, ktorá sa stala počas Zemanovej návštevy Plzeňského kraja.
Správa tiež pripomína nelichotivé výroky hlavy štátu na adresu žurnalistov. Ako ďalší zdroj obáv ohľadom ČR označuje dokument pokusy obnoviť trestný čin hanobenia prezidenta republiky.
Podľa RSF v Česku dosiahla koncentrácia vlastníctva médií "kritickú hranicu". "Noví oligarchovia od roku 2008 využili svoj majetok k nákupu novín, aby upevnili svoju moc v krajine. Jeden z nich, premiér Andrej Babiš, stojí na čele dvoch najvplyvnejších denníkov v krajine," uvádza správa.
Malta ťahá Európu nadol
Okrem Česka, Slovenska a Srbska si v Európe výrazne pohoršila aj Malta, ktorá zo všetkých krajín zaznamenala najstrmší prepad, o 18 priečok na 65. pozíciu. Reportéri bez hraníc zdôraznili, že vlaňajšia vražda maltskej novinárky a blogerky Daphne Caruanovej Galiziovej vrhá temné svetlo na stav slobody tlače na starom kontinente.
Naopak najväčší pozitívny posun - o 21 priečok na 122. - zaznamenala africká Gambia, kde po konci diktatúry v roku 2016 médiá zažívajú výrazný rozmach. Sú tam zakladané súkromné rozhlasové stanice a tlačené médiá sa už vraj neboja kritizovať politikov.
Medzi 180 sledovanými štátmi sveta si pozíciu krajiny s najslobodnejším podmienkami pre pôsobenie médií udržalo Nórsko. Štyridsaťdva percent krajín si však v aktuálnom rebríčku v porovnaní s predchádzajúcim rokom pohoršilo.
Štvanie proti médiám ako štátny program už podľa Reportérov bez hraníc nie je výsadou len režimov, ako sú Turecko alebo Egypt. Tiež stále viac demokraticky zvolených šéfov štátov a vlád - napríklad v Maďarsku a Poľsku - zaobchádzajú s kritickými médiami ako s nepriateľmi, upozorňuje RSF.
Čo spája USA a Filipíny
Aj v tak rozdielnych štátoch, ako sú USA, India a Filipíny, urážajú vysoko postavení politici kritických novinárov ako zradcov. Spojené štáty si tak v prvom roku vládnutia prezidenta Donalda Trumpa pohoršili o dve miesta na 45. priečku. Prvý rok mandátu prezidenta Trumpa definitívne potvrdil úpadok práv novinárov v USA, konštatuje správa.
Pripomína Trumpove verbálne útoky na novinárov, snahy obmedziť niektorým médiám prístup do Bieleho domu a to, že správy voči nemu kritické označuje hlava USA systematicky za "falošné".
Rusko v rebríku zostalo na 148. mieste. V krajine sa podľa RSF od návratu prezidenta Vladimira Putina do Kremľa v roku 2012 konštantne zvyšuje tlak na novinárov.
"Kto slovne napáda nepohodlné novinárky a novinárov alebo dokonca proti nim vedie štvavú kampaň a paušálne spochybňuje vierohodnosť médií, ten vedome ničí základy demokratickej spoločnosti," povedala hovorkyňa RSF Katja Glogerová. Podnecovanie nenávisti a pohŕdania je podľa nej vzhľadom na vzostup populistických síl hrou s ohňom.
Reportéri bez hraníc sa snažia vyjadriť stupeň slobody, ktorej sa tešia novinári, blogeri a médiá v 180 štátoch sveta. Základom takéhoto zisťovania je dotazník, ktorý RSF predkladá novinárom, vedcom, právnikom a ochrancom ľudských práv vo svete.