Do RTVS prišiel v polovici marca tohto roka. Jeho oddelenie prechádzalo veľkými personálnymi turbulenciami. Aká je situácia dnes a aké plány má Vahram Chuguryan – nový riaditeľ spravodajstva a publicistiky RTVS.
Ako by ste zhodnotili situáciu na oddelení dnes, na čom momentálne pracujete?
Myslím si, že sa situácia upokojila a môžeme pracovať na našich predstavách a koncepčných riešeniach. Jedna z prvých je napríklad venovať sa personálnej politike, ľuďom a posilniť ich odbornosť prostredníctvom vzdelávania. Keď som sem prišiel, zistil som, že tu chýba funkcia seniorov, mimoriadne dôležitá pre každú redakciu. Klasické rozčlenenie na elévov, juniorov, štandardných redaktorov a seniorov. Keď som v roku
2000 nastúpil do STV, ja som to veľké šťastie mal. Skúsení kolegovia mi nielen vždy ochotne poradili, často s prezradením niektorých osobných know-how, ale zároveň som mal možnosť pozorne sledovať, ako pracujú. V redakcii fungovala zdravá konkurencia. Súťažili sme nielen s inými médiami, ale aj medzi sebou. Sledovali sme navzájom, kto ako spracoval reportáž, akú pridanú hodnotu do nej priniesol, koľko exkluzívnych
výpovedí zohnal. To všetko teraz chýba, seniorov je veľmi málo a ani o ich názory akoby doteraz nikto nestál, čo je obrovská škoda. Akoby sa všetky pozície zliali dohromady, všetci robia všetko a chýba rešpekt voči vzorom – skutočným novinárskym osobnostiam, ktoré by kontinuálne mentorovali menej skúsených kolegov. Iste, aj my momentálne naberáme mladé talenty, ktoré o nejaký čas vyrastú a budú z nich osobnosti.
Ale fungujúci mix je pre kvalitnú prácu a profesionálny rast veľmi dôležitý. Inak sa v redakciách stáva, že niekto veľmi rýchlo „vystrelí“, a potom si ublíži. Momentálne kontinuálne beží proces napĺňania personálnych stavov. V októbri by sme ho chceli uzavrieť, tak v televízii, ako aj v rozhlase.
Koľko ľudí chcete prijať a na aké pozície?
Obsadíme všetky voľné miesta a vytvoríme aj niekoľko nových pozícií, keďže chceme spravodajstvo výrazne posilniť. Snažíme sa to riešiť na základe kvality, nie kvantity. Naberáme redaktorov, editorov, dátových žurnalistov, posilňujeme online a pripravujeme sa na spustenie spravodajského webu.
Hovoríte o potrebe aj seniorných ľudí. Oľga Baková nebola seniorným človekom?
Keď som nastúpil do spravodajstva – procesy s Oľgou Bakovou už boli rozbehnuté. Oľgu si osobne vážim, pretože je ťažká profesionálka, ale musím povedať, že túto situáciu sa už z objektívnych dôvodov nedalo zvrátiť naspäť.
Z akých?
Interne sa o tom hovorilo, najmä v rozhlase, kde Oľga pôsobila, redaktori poznajú všetky podrobnosti, nerád by
som však o nich verejne hovoril, pretože to nikomu neprospeje.
Naberáte mladé talenty, ktoré raz budú osobnosťami. Ako to chcete docieliť?
Plánujeme kontinuálne vzdelávať redaktorov tak z odbornej, ako aj jazykovej stránky. Preto plánujeme rôzne
workshopy, moderátorské skúšky. Ako som spomínal, momentálne kreujeme tím, chceme vytvoriť vyvážený dobre fungujúci kolektív, ktorý bude prinášať objektívne, nestranné a vyvážené spravodajstvo. Aj preto chceme klásť oveľa väčší dôraz na odbornú úroveň, na jazykovú prípravu moderátorov a redaktorov.
Kto má na starosti moderátorské skúšky?
Za televíznu časť Andrea Bugošová z hľadiska hlasového prejavu, v rozhlasovej časti je to Jana Zvalová, ale obe spolupracujú aj s ďalšími kolegami.
A workshopy? Na čo budú zamerané?
Pripravujeme pre redaktorov sériu workshopov – na tému etikety, diplomatického protokolu, aj o tom, ako sa
majú správať, aby vedeli, že v žabkách a šortkách sa do parlamentu nechodí, i keď kamera zaberá iba odhora vyššie. Ale tu nejde o kameru, ale o celkovú kultúru moderátora, redaktora. Ak chceme dosiahnuť kvalitu, musíme ísť cez vzdelávací proces. A tu patria aj školenia na tému GDPR, o zákone o slobodnom prístupe k informáciám, chceme im vysvetliť zákon o verejnom obstarávaní. Špeciálnu pozornosť plánujeme venovať dátovej žurnalistike, máme ambíciu vytvoriť menší investigatívny tím novinárov, dátových žurnalistov. To je však radosť komerčných médií, že väčšina ich redaktorov bola vychovaná vo verejnoprávnom médiu. Komerčné médium skôr zoberie hotového človeka, ako by investovalo do jeho príprav. Napriek tomu si myslím, že zabezpečiť profesionálny support je dobrá investícia. A chcem spomenúť Akadémiu RTVS, ktorá vzniká v spolupráci s EBU – naši redaktori dostanú knowhow od špičkových novinárov verejnoprávnych médií celej Európy. Spolupracujeme aj s BBC a uznávanými profíkmi, ktorí roky pôsobili nielen v tomto médiu. Koncom septembra príde jeden z nich s dvojdňovým workshopom o využívaní sociálnych médií v spravodajstve
a v aktuálnej publicistike. Už teraz máme dohodnutých aj ďalších spíkrov zo zahraničia.
Poďme k obsahu. Aké máte plány súvisiace s hlavnými správami, ich obsahom, štruktúrou? Prípadne
aká je predstava o ich číslach sledovanosti?
V prvom rade veríme, že ak budeme vzdelávať našich redaktorov, budeme prinášať kvalitný obsah. Na to však potrebujeme vytvoriť obsah s pridanou hodnotou. Pri príchode som sa stretol s tým, že za bežnú sa považovala situácia, že správa sa vytvorila z týždeň starého článku z printu. Bez ohľadu na to, že nepriniesla žiadny nový rozmer, fakt, žiadny aktualizačný moment. Bežne sme v každej relácii aj osemkrát nezmyselne citovali konkurenčné médiá. Také niečo nezažijete v žiadnom rešpektovanom médiu na Slovensku či vo svete. Prečo by to mala byť bežná prax v RTVS? Je nespochybniteľné, že ak raz za čas iné médium príde s bombastickou
informáciou, tak ju treba odcitovať a uviesť zdroj. Ale najradšej by som bol, keby iné médiá čoraz častejšie
citovali RTVS. Vrátime medzi redaktorov zdravú konkurenciu a budeme sa ich snažiť prostredníctvom rôznych motivačných nástrojov motivovať, aby vytvárali obsah s pridanou hodnotou. Verím, že takáto práca sa odzrkadlí aj na číslach sledovanosti, na ktorú sa pýtate.
A v obsahu?
Konkrétne k plánom v obsahu – v novom roku plánujeme zmeniť grafiku, vizuál a scénu viacerých relácií, niektoré relácie pribudnú tak v rozhlase, ako aj v televízii. Bude potrebné riešiť aj mnohé technické zmeny, najväčšou výzvou je v tomto prechod košického štúdia z SD formátu na HD formát. Čo sa týka obsahu, už som spomínal, že chceme byť viac autentickí a chceme sa venovať častejšie občianskym témam. Spravodajstvo
chceme prepojiť viac s publicistickými reláciami, najmä s Reportérmi a s Občanom za dverami. Tu chceme priniesť témy, ktoré trápia ľudí. Budeme klásť väčší dôraz na regióny, preto sme ich aj posilnili. Dôležité je pre mňa prinášať viac autentických informácií, byť viac v teréne, v epicentre diania.
Máte svojho redaktora v Janove? (Rozhovor vznikal počas pádu mosta v Taliansku, pozn. red.)
Áno, do polhodiny sme vyslali štáb RTVS do Talianska. Ale nie je to o tom, že vysielame redaktorov iba keď ide
o nejakú tragédiu, ale aj vtedy, keď je niečo predmetom záujmu väčšiny občanov. Napríklad počas majstrovstiev sveta vo futbale naši redaktori naživo sprostredkovali euforickú atmosféru počas zápasov v Záhrebe aj v Londýne, reakcie fanúšikov Belgicka a Francúzska, v Bruseli. Samozrejme, že robíme aj špeciálne vstupy v spravodajstve.
Ako ste spokojný so stavom zahraničných spravodajcov?
Som presvedčený, že jednou z funkcií špičkového verejnoprávneho média je prinášať autentické informácie aj
z kľúčových geopolitických oblastí vo svete. Mali sme vlastných redaktorov v Bruseli, v Českej republike, v Maďarsku, v USA, ku ktorým sme nedávno pridali dve šikovné kolegyne pracujúce v Berlíne a v Londýne, ale
myslíme si, že je to stále málo. Plánujeme pridať Rusko, Izrael, možno Turecko a juhovýchodnú Áziu. Aby sme
nezaťažili rozpočet, snažíme sa to riešiť z miestnych zdrojov, teda hľadáme novinára žijúceho v konkrétnej
krajine.
Uvažujete spôsobom, aby napríklad Martin Rajec okrem správ v rozhlase prinášal vstupy do televízie?
V tomto prípade sa to nedá, aj preto, že Martin Rajec nemá záujem robiť aj pre televíznu časť spravodajstva.
Skĺbiť spravodajstvo do rádia a televízie je v exponovaných krajinách či obdobiach, ako sú napríklad voľby a iné
veľké podujatia, náročné, osobne nie som toho zástancom. Poviem len jeden veľký rozdiel – teoreticky sa
vstup do rádia dá urobiť z izby, avšak vstup do vysielania televízie nie. Keďže kolegyňa Alena Taranová bude
dlhšie PN, momentálne zháňame zástup aj v USA.
Pýtam sa aj preto, že niekedy sa zvykne narážať na efektivitu práce. Či sú potrební dvaja redaktori
– jeden z rozhlasu, jeden z televízie na jednom podujatí. A to nemáte online.
Tak ako som naznačil, z hľadiska kvality nepovažujem tento model za optimálne riešenie. I keď môže byť niekedy funkčný. Takto nám funguje redaktorka v Prahe. Dá sa to, ale nie počas veľkých tém.
Všetky zmeny, o ktorých hovoríte, sa týkajú ľudí z televízie, ale aj rozhlasu, predpokladám.
Áno, sprísnili sme proces hlasových cvičení pre redaktorov a moderátorov, platí to aj pre televíziu, aj pre rozhlas, rozširujeme sieť regionálnych a zahraničných spolupracovníkov. Trend prevahy externistov nad internistami nastolený za bývalého vedenia postupne meníme v prospech internistov. Čo sa týka rozhlasových
relácií, tak sme v rámci Rádiožurnálu zaviedli rubriky Stručne z regiónov a Týždeň v skratke. Dennú aktuálnu
publicistiku Z prvej ruky a K veci sme zhutnili a viac nadviazali na spravodajstvo. Technické dovybavenie redakcie sa odzrkadlilo na kvalitnejších zvukoch vo vysielaní. Celkovo obmedzujeme počet telefonátov vo
vysielaní a snažíme sa prinášať priame nahrávky.
Čaká nás náročná televízna jeseň, v podstate ako každý rok. Čo konkrétne v publicistike, ale aj spravodajstve pripravujete?
Reagovali sme na 29. august, priniesli sme živý prenos z osláv 74. výročia SNP z Banskej Bystrice, v septembri mali sme špeciálnu reláciu ku dňu Ústavy, moderoval ju Ľubo Bajaník. V októbri si potom pripomenieme vznik Československa, v novembri nás čakajú komunálne voľby, počas ktorých pripravíme osem veľkých diskusií z každého kraja. Budú vysielané paralelne v televízii aj v rozhlase na Regine. Pripravujeme tiež diskusie v deň volieb a po voľbách.
S akými moderátormi?
Budú to moderovať naši kolegovia z jednotlivých krajských redakcií. Ale strešne to z Bratislavy bude moderovať
dvojica Marta Jančkárová a Juraj Jedinák. Sekundovať im budú vždy zodpovední regionálni redaktori –
tímlíderka za stredné Slovensko Martina Kvačkajová a tímlíder za východné Slovensko Stanislav Lažo.
Pýtam sa na moderátorov, pretože relácia O päť minút dvanásť má nového moderátora. Na obrazovky
vracia politickú diskusnú reláciu aj komerčná televízia. Zvládnete konkurenciu?
V prvom rade poviem, že je dobré, že tu bude konkurencia. Moderátor nedeľnej politickej relácie je náročná
pozícia. Momentálne reláciu O päť minút dvanásť pripravujeme s moderátorom Jozefom Hajkom.
Je možnosť, že to nakoniec nebude pán Hajko? (rozhovor vznikol pred nedeľným vysielaním diskusnej politickej relácie pozn. red.)
Tak ako povedal náš generálny riaditeľ na predchádzajúcej Rade RTVS, vždy sa snažíme pripravovať nejaké
náhradné riešenia, aj predchádzajúci moderátor Martin Strižinec mal pripraveného náhradníka.
Kto je náhradným riešením pre Jozefa Hajka? Pán Frindt alebo Marta Jančkárová?
Nemal by to byť ani jeden z nich, i keď obaja menovaní sú dostatočne kvalifikovaní, aby reláciu mohli v prípade
potreby moderovať.
Vrátili ste na obrazovky Reportérov. Zostáva investigatívnou reláciou?
Áno, bude to jediná investigatívna relácia na Slovensku. Tradične budeme vysielať aj reláciu Občan za dverami,
Slovensko v obrazoch, Svet v obrazoch a tiež spomínanú O päť minút dvanásť. Myslím si, že môžem prezradiť aj to, že od začiatku budúceho roka plánujeme aj špeciálny týždenník o kultúre. Prinesieme rozsiahlejšie
správy z tejto oblasti, pretože kultúra a skutočné osobnosti schopné inšpirovať mladšie generácie si väčší priestor v médiách rozhodne zaslúžia.
Ako ste na tom s plánmi v online? Zatiaľ nemáte vlastný spravodajský web.
Začnem skôr tým, čo máme, a to je aplikácia Správy RTVS – tam plánujeme zmeny už čoskoro. Aplikáciu budeme modernizovať počas septembra v spolupráci so sekciou nových médií a technickou sekciou – vložíme tam video, funkciu pridávanie zvuku, galériu, aby to bolo zaujímavejšie. To je jedna línia. Na druhej strane aktívne využívame na propagáciu nášho spravodajstva Facebook, momentálne tam pripravujeme editorov. Predstava je taká, že Facebook nemá chrliť správy ako aplikácia, skôr si vyberáme reportáže a témy, ktoré zaujmú cieľovú skupinu na sociálnych sieťach. Na budúci rok rozšírime tím kolegov špecializovaných na online. Onlinisti sa stanú základom redakcie pre našu spravodajskú webovú stránku. S nimi sa pustíme do prípravy spravodajského webu, kooperovať budeme v úzkej spolupráci so sekciou nových médií, ktorá má na starosti celý web RTVS.
Kedy aktivujete spravodajstvo na webe?
Uvedomujeme si, že spravodajský web nám veľmi chýba. Ale nedá sa to všetko robiť naraz. Momentálne kreujeme tímy v televízii aj v rozhlase, nastavujeme mnohé procesy, riešime koncepciu na najbližšie a vzdialenejšie obdobie. Verím, že budúci rok spravodajský web spustíme. Plánujeme tam mať okolo pätnásť ľudí.
Ste šéfom spravodajstva a publicistiky RTVS, verejnoprávnej inštitúcie, ktorá je i keď z malej časti, ale predsa financovaná zo strany štátu. Ako sa vysporiadate s nadštandardnými požiadavkami politikov?
Asi by som bol naivný, keby som si myslel, prípadne povedal, že RTVS nemá nič spoločné s politikmi. To
tak nebolo, nie je a nikdy ani nebude. A to aj z toho dôvodu, ako je nastavený zákon, ako bežia procesy a ako
sa volí generálny riaditeľ. Máme takzvané povinné jazdy, na rozdiel od komerčných médií sa častejšie venujeme oficiálnym štátnickým udalostiam, ktoré sú s politikmi spravidla späté. Nemôžeme si napríklad dovoliť
odignorovať troch najvyšších ústavných činiteľov. Jediné, čo môžem povedať, je, že sa budeme snažiť spolupracovať s politikmi do takej miery, ako nám to ukladá príslušná legislatíva. Tu sú zákonom nastavené
mantinely, že pokiaľ nás prezident alebo ďalší z troch ústavných činiteľov požiada o vystúpenie, musíme mu
vyjsť v ústrety. Avšak akékoľvek snahy o uprednostňovanie a nekalé praktiky... – proti tomu sa budem brániť
zubami-nechtami.
Takže diskusná relácia s jedným hosťom bez možnosti konfrontácie s inými hosťami nehrozí.
To nie (smiech). Keď ide o nejakú spornú situáciu, tak nesmie zostať hosť v štúdiu sám. Ale viete, vždy je
na konkrétnej situácii a dramaturgii relácie. Niekedy aj jeden hosť je úplne opodstatnený – najmä vtedy, keď ide
o informácie, ktoré chce počuť celé Slovensko a na ktoré čakáme už pol roka. Aj v rozhlase už roky máme historicky dané, že raz za mesiac príde premiér do Sobotných dialógov a odpovedá na všetky otázky. V týchto
prípadoch musí kritikov suplovať moderátor, čo sa, myslím, aj deje.
Nový generálny riaditeľ RTVS má v pláne zavedenie tretieho kanála. Má byť športový, hovorí sa aj
o spravodajstve.
Uvažujete vo svojich plánoch aj s týmto faktorom? Podľa mojich informácií to bude športový kanál. Nie je však vylúčené, že sa vytvoria sloty aj pre spravodajstvo, kde budeme pravidelne prispievať. S týmto nemáme problém, nie je to nič, čo by sme v plánovanom nastavení nezvládli.
Čo vás najviac prekvapilo, keď ste prišli do RTVS?
Bolo to asi zistenie, že za deväť rokov sa toho veľa nezmenilo. Nie je tu veľa zmien, ktoré by ma nejako vyrušili.
A čo bolo najväčším dôvodom, že ste prijali ponuku Jaroslava Rezníka?
Nebolo to vôbec jednoduché, keďže som už dva roky podnikal a chcelo to celého človeka. Rozhodol som
sa nakoniec srdcom – s verejnoprávnym médiom som mal spojených osem najkrajších rokov svojho profesionálneho života. To sa nedá len tak vymazať. Pokúsim sa urobiť maximum, aby sme zabezpečili pre našich koncesionárov špičkový spravodajský servis. Najradšej by som bol, keby iné médiá čoraz častejšie
citovali RTVS.