Osobnosťou roka časopisu Time sa tento rok stali novinári, ktorí sa podľa denníka postavili za pravdu a zasadili sa o fakty. O titul sa delí zavraždený saudskoarabský žurnalista Džamal Chášukdží, dvaja väznenia barmskí reportéri pracujúci pre agentúru Reuters alebo novinári z amerického denníka Capital Gazette, v ktorého redakcii tento rok v júni zabil strelec päť ľudí.
Chášukdží, ktorý písal pre americký denník The Washington Post a vo svojich textoch kritizoval saudského korunného princa Muhammada bin Salmána, bol začiatkom októbra na konzuláte svojej krajiny v Istanbule brutálne zavraždený. Rijád dva týždne tvrdil, že novinár odišiel z konzulátu živý, neskôr ale priznal, že bol zavraždený. Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) tvrdí, že objednávateľom činu bol korunný princ.
"Statný muž sa šedivou briadkou a láskavým vystupovaním sa odvážil nesúhlasiť s vládou svojej krajiny. Povedal svetu pravdu o brutalite (vlády) voči tým, ktorí by prehovorili. A bol za to zabitý," napísal včera v úvode časopis Time o saudskoarabskom novinárovi.
Magazín ďalej ocenil filipínsku reportérku Mariu Ressa, ktorá zdokumentovala protidrogové ťaženie prezidenta Rodriga Duterteho. Podľa ochrancov ľudských práv bolo počas policajných zásahov na Filipínach zabitých na 12-tisíc ľudí. Ressa teraz čelí obvineniu z daňových únikov, za čo jej hrozí až desať rokov za mrežami. Novinárka obvinenia odmieta.
"Rovnako ako všetky ľudské dary, guráž k nám prichádza na rozličných úrovniach a v rôznych chvíľach," napísal dnes šéfredaktor časopisu Edward Felsenthal. "Tento rok oceňujeme štyroch novinárov a jednu organizáciu, ktorí zaplatili strašnú cenu za to, že sa chopili výzvy danej chvíle," zdôraznil.
Titul osobnosť roka časopis Time udeľuje od roku 1927 a oceňuje ním osoby, ktoré či už v dobrom alebo v zlom stáli za najvplyvnejšími udalosťami roka. Vlani magazín ocenil hnutie proti sexuálnymi obťažovaniu #MeToo, rok pred tým amerického prezidenta Donalda Trumpa. V roku 1938 za osobnosť roka časopis označil vodcu nacistického Nemecka Adolfa Hitlera. U sovietskeho diktátora Jozefa Stalina tak urobil dokonca dvakrát - v rokoch 1939 a 1942.
Do užšieho výberu kandidátov na ocenenie sa tento rok dostali okrem iného prezident Trump, jeho ruský náprotivok Vladimír Putin, manželka britského princa Harryho Meghan alebo profesorka Christine Blasey Ford, ktorá sa stala symbolom preživších sexuálnych útokov, keď pred americkým Senátom vypovedala o znásilnení, ktorého sa na nej údajne dopustil vtedajší kandidát na člena najvyššieho súdu Brett Kavanaugh. O titul sa uchádzali aj aktivisti amerického hnutia #NeverAgain proti príliš liberálnym zákonom o držaní zbraní v USA.