Asociácia tlačených a digitálnych médií (ATDM) víta rozhodnutie parlamentu znížiť daň z pridanej hodnoty pre periodickú tlač o 10 percent, čím sa dostalo Slovensko z najvyššej sadzby DPH pre noviny medzi priemer európskych krajín.
ATDM však zároveň vyslovuje výhradu k tomu, že Národná rada SR schválila pozmeňovací návrh, podľa ktorého došlo k zníženiu DPH len pre denníky. Ostatná periodická tlač, týždenníky a magazíny ostávajú naďalej v súčasnej daňovej sadzbe 20 percent, ktorá v rámci EÚ patrí medzi absolútne najvyššie.
Ponechanie rozdielnych sadzieb medzi denníkmi a magazínmi je neštandardné. Vo všetkých krajinách EÚ okrem jednej výnimky je sadzba DPH pre denníky a časopisy rovnaká. Vyspelé krajiny Európskej únie hľadajú možnosti ako tradičné médiá ekonomicky podporiť, uvedomujúc si významnú rolu štandardných médií v spoločnosti.
Zníženie DPH pre periodickú tlač vníma ATDM ako dôležitý nástroj na podporu tradičných vydavateľstiev na slovenskom trhu v dobe, kedy tieto čelia ekonomickým problémom, spôsobeným výpadkom príjmov v predaji a inzercii printových produktov a prechodom týchto príjmov do digitálneho prostredia.
Zároveň ATDM upozorňuje, že členské štáty Európskej únie už iniciujú legislatívne procesy na zníženie DPH pre digitálne produkty na úroveň printových produktov, pričom sú printové produkty zaradené do nulovej alebo zníženej sadzby DPH bez ohľadu na periodicitu.
ATDM preto vyzýva prezidentku Slovenskej republiky, aby uplatnila voči schválenému zneniu pripomienku, ktorou by navrhla zníženie sadzby DPH pre všetku periodickú tlač mimo erotických a reklamných titulov na rovnakú úroveň 10 percent.
ATDM zároveň vyslovuje výhrady k novele tlačového zákona a považuje za absurdné, ak sa parlament po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka prioritne zaoberá tzv. právom politikov na odpoveď, namiesto toho, aby podporil legislatívne opatrenia na posilnenie ochrany novinárov.
Je zarážajúce, že poslanci vládnej strany odignorovali prácu odbornej pracovnej komisie zriadenej ministerkou kultúry, ktorá je takisto nominantkou vládnej strany, a pred voľbami sa poponáhľali s účelovou novelou tlačového zákona, ktorá vracia do slovenskej legislatívy opätovne po takmer desiatich rokoch právo na odpoveď verejným činiteľom. Navyše tento inštitút prináša do zákona nelogickú duplicitu, pretože právo na odpoveď je takmer rovnocenným inštitútom ako už existujúce právo na opravu.
Pod hrozbou pokút, ktoré síce nebudú problémom pre veľkých vydavateľov, ale môžu ohroziť malých, má byť podľa niektorých politikov novela zákona zdvihnutým prstom pre novinárov v tradičných printových médiách. Tým, že abstrahuje od reálií súčasného mediálno-digitálneho sveta, len dokazuje svoju účelovosť a nepochopenie súčasného vývoja mediálneho trhu.