Blížia sa parlamentné voľby a kandidujúce politické strany a hnutia zverejnili svoje programy do nadchádzajúceho volebného obdobia. Z 25 kandidujúcich strán sme vybrali deväť tých, ktoré podľa posledných prieskumov prekročia brány parlamentu a pozreli sme sa, aké majú plány a priority v mediálnej oblasti.
Najsilnejšia strana Smer-SD nemá na svojej webovej stránke zverejnený klasický program, uvádza len heslovite tri hlavné priority, ktorými sa uchádza o priazeň voličov. Ich „Zodpovedný program“ zatiaľ pozostáva z troch bodov, a to, že dôchodcovia si zaslúžia 13. dôchodok, mladým rodinám ďalšia podpora a lekári majú voči Slovensku povinnosti.
Aké opatrenia na ich naplnenie strana navrhuje, sme na stránke nenašli. Programové plány súčasného volebného obdobia pripravovala pracovná komisia na čele s Marekom Maďaričom. Priority strany boli rovnako len heslovite vymenované a pozostávali z piatich viet. Mareka Maďariča v roku 2018 nahradila v ministerskom kresle Ľubica Laššáková, ktorej patrí na kandidátke 13. miesto.
Podľa preferencií druhá najsilnejšia strana Kotlebovci – ĽSNS má na svojej stránke uvedených 9 všeobecných programových cieľov. Konkrétne plány a opatrenia, ktorými chce strana tieto ciele po voľbách realizovať, sme na stránke rovnako ako v prípade Smeru-SD nenašli. V staršom programe z roku 2016 sa médiám nevenovali.
Strana Za ľudí svoje priority a ciele popisuje v programovom dokumente s názvom Mapa dobrých riešení. V kapitole Kultúra a médiá píše, že „legislatívne prostredie upravujúce pôsobenie médií je zastarané“ a existujúce právne úpravy krivia fungovanie médií.
Nediskriminačné a transparentné mediálne prostredie, ako nerovnosť podmienok fungovania verejnoprávneho média a súkromných subjektov, alebo tiež rýchlo rastúcich nových médií, ktoré sú mimo záumu Rady pre vysielanie a retransmisiu, chce strana dosiahnuť novou legislatívou.
Financovanie RTVS navrhuje naviazať na pevný podiel z HDP a odpolitizovať voľbu generálneho riaditeľa jej prenesením z parlamentu späť do Rady RTVS. Na zvýšenie transparentnosti internetových médií navrhuje legislatívu podľa nemeckého modelu, ktorým by boli prevádzkovatelia sociálnych sietí povinní nahlasovať počet sťažností.
Koalícia strán Progresívne Slovensko a Spolu vo svojom „Zlomovom programe pre zlomové voľby“ navrhuje prijať nový zákon o digitálnych médiách a vyhradiť väčšie zdroje na tvorbu investigatívnej žurnalistiky vo verejnoprávnych médiách. V pláne majú tiež prehodnotenie financovania RTVS a TASR a zvýšiť transparentnosť a nezávislosť voľby riaditeľa telerozhlasu. Plánujú tiež prehodnotiť súčasnú legislatívu o krížovom vlastníctve médií. Podporiť chcú vysielanie anglických programov so slovenskými titulkami v RTVS.
Posilniť chcú povinnosti verejnej správy a funkcionárov odpovedať na otázky médií a znemožniť neodôvodnené žaloby na novinárov a vydavateľov. Novinárov navrhujú zaradiť v Trestnom zákone do kategórie chránených osôb.
Kreatívny priemysel chcú zaradiť medzi priority hospodárskeho rozvoja Slovenska a navrhujú prijatie legislatívy umožňujúcej financovanie kultúry zo súkromných zdrojov prostredníctvom sponzorských zmlúv. Mediálnu výchovu navrhujú zaradiť do vzdelávania v rámci existujúcich povinných predmetov.
Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OľaNO) vo svojom programe navrhujú zrušenie koncesionárskych poplatkov a RTVS financovať zo štátneho rozpočtu. Takisto chcú zrušiť povinnosť dabovať filmy do slovenského jazyka. Pre súkromných vysielateľov chcú zaviesť povinnosť vysielať vzdelávacie programy a programy vo verejnom záujme.
Vo svojich riešeniach navrhujú tiež spojenie regulačných orgánov pre oblasť vysielania a telekomunikácií. V kultúre by sa mala podporiť možnosť sponzorstva a zrušiť povinnosti umelcov a autorov prispievať do umeleckých fondov.
Hnutie Sme rodina – Boris Kollár chce tiež zmeniť model financovania RTVS. Koncesionárskej poplatky plánuje zrušiť a nahradiť ich príspevkom zo štátneho rozpočtu. Zároveň chcú vypracovať nezávislý a transparentný spôsob výberu riaditeľa RTVS.
V programových plánoch je aj zavedenie nového rámca pre fungovanie digitálnych médií, nových médií a propagácie prostredníctvom nástrojov sociálnych sietí. Kompetencie kontrolných orgánov médií by mali byť rozšírené tak, aby bola rýchlejšia vymožiteľnosť práva v prípade narúšania zavedených pravidiel.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vo svojom programe s názvom "Reštart nádej pre Slovensko" chce zachovať koncesionárske poplatky v súčasnej výške, RTVS by však mala rozšíriť svoju kanálovú ponuku o spravodajský kanál, ktorý bude pokrývať politické udalosti. Plánujú zaviesť digitálneho regulátora, aby aj sociálne siete podliehali regulácii rovnako ako tradičné médiá.
Sloboda a Solidarita (SaS) vo svojom programe s názvom "Návod na lepšie Slovensko 1144" navrhuje zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie RTVS priamo zo štátneho rozpočtu pevným percentom HDP, zrušenie povinných kvót na slovenskú hudbu v rádiách a privatizáciu TASR. V programových plánoch je tiež zrušenie povinnosti RTVS dabovať zahraničné programy a vysielať ich v pôvodnom znení so slovenskými titulkami.
Mediálnu gramotnosť mládeže chce SaS podporiť mediálnou výchovou naprieč viacerými predmetmi. Na ochranu pred šírením nenávistného obsahu na internete navrhuje sankcie prevádzkovateľom za ponechávanie nelegálneho obsahu na internete. V audiovizuálnom priemysle plánuje strana výrazne podporiť koprodukcie a dvojpercentný príspevok autorov a umelcov do umeleckých fondov zmeniť z povinného na dobrovoľný.
Slovenská národná strana (SNS) sa vo svojom programe médiám nevenuje. V kapitole Podpora národnej kultúry však uvádza, že zriadia fond na podporu ľudovej kultúry a zabezpečia, aby bola „pôvodná slovenská literatúra, hudba, film, dramatické a výtvarné umenie primerane zastúpené vo verejnoprávnych aj súkromných médiách (najmenej 50% vysielacieho času)“.