Kríza spojená s pandémiou koronavírusu zvýšila dopyt po spravodajstve, a to najmä z dôveryhodných zdrojov, ako predstavujú televízie či zavedené online médiá. Ľudia tiež pri hľadaní informácií o Covide-19 viac používali sociálne siete, pričom na vzostupe je teraz najmä Instagram, ktorý ako zdroj správ využíva o polovicu viac ľudí, ako pred dvoma rokmi.
Vyplýva to z tohtoročnej štúdie o digitálnom spravodajstve oxfordského inštitútu Reuters pre štúdium žurnalistiky, ktorý realizoval výskum v štyroch desiatkach krajín vrátane Slovenska.
Ľudí, ktorí dôverovali médiám ako zdroju správ o koronavíruse, bolo dvakrát viac (59 percent) ako tých, ktorí v tomto ohľade verili sociálnym sieťam (26 percent). Celkovo sa ale len 38 percent respondentov domnieva, že väčšine spravodajstva sa dá veriť, čo je o štyri percentuálne body menej než pred rokom.
Na Slovensku dokonca správam všeobecne dôveruje len 33 percent ľudí, 38 percent ľudí potom verí správam zo svojich preferovaných zdrojov. V Británii dôvera vo spravodajstvo od vlaňajška klesla o 12 percentuálnych bodov.
Na Slovensku podľa štúdie ďalej klesá dôležitosť offline zdrojov správ ako je televízia či tlačené médiá a čím ďalej viac ľudí používa pre konzumáciu informácií smartfóny.
Z jednotlivých médií Slováci najviac dôverujú verejnoprávnej RTVS (67 percent), spravodajskej televízii TA3 (66 percent) a denníku Hospodárske noviny (58 percent). Naopak, najväčšiu nedôveru má bulvárny Nový Čas (36 percent) a portál topky.sk (31 percent).
Oxfordský inštitút vo svojej pravidelnej správe píše o tom, ako sa v jednotlivých krajinách vyvíja mediálny trh najmä s prihliadnutím k digitálnym platformám. Tento rok ale vo svojej správe akcentuje najmä zmeny, ktoré nastali po vypuknutí epidémie. V šiestich zo skúmaných krajín (Británia, USA, Nemecko, Španielsko, Južná Kórea a Argentína) totiž výskumníci januárové dotazovanie zopakovali ešte v apríli a zisťovali, aké dôsledky mal vírus na konzumáciu médií.
Zdravotná kríza podľa prieskumu najmä celkovo zvýšila dopyt po správach, a to hlavne od etablovaných spoločností ako sú televízne stanice, rozhlas či známe online médiá. Najciteľnejšie pocítili zvýšenie záujmu televízie, ktorým prestali ubúdať diváci. Napríklad v Nemecku sa od roku 2013 znížil počet ľudí, ktorí televíziu udávajú ako zdroj správ, o 12 percentuálnych bodov. Po vypuknutí epidémie sa ale klesajúci trend zastavil a konzumentov televíznych správ o dva percentuálne body pribudlo. Pre Nemcov tak bola televízia opäť dôležitejšia než sociálne médiá.
Ešte výraznejšia bola zmena pri odpovedi na otázku, aké médium ľudia považujú sami pre seba za hlavný zdroj správ. Napríklad v Británii či Argentíne v apríli uviedlo televíziu o pätinu viac ľudí než v januári.
"Žurnalistika je dôležitá a dopyt opäť stúpa. Pre vydavateľov ale predstavuje problém, že aj pri zvýšenom záujme sú teraz príjmy nižšie - zadávatelia reklamy sa totiž pripravujú na nevyhnutnú recesiu a tržby z tlače klesajú. Vzhľadom na to sa dá očakávať, že vzostup zažije digitálne predplatné," uvádzajú autori štúdie.
Sociálne siete ako zdroj správ
Veľké zmeny čakajú na výrobcov spravodajstva aj vzhľadom na trendy, ktoré panujú v prístupe k správam. Iba štvrtina oslovených používa v digitálnom prostredí pri hľadaní správ špecializované aplikácie alebo internetové stránky jednotlivých médií. V generácii ľudí medzi 18 až 24 rokov sa k správam dostáva dvakrát viac konzumentov cez sociálne siete, ako cez samostatné stránky.
Zo sociálnych sietí slúžia ako zdroj správ najviac Facebook, YouTube a WhatsApp. Postavenie Twitteru teraz ohrozuje Instagram zameraný na zdieľanie fotografií, ktorý bežne používa tretina oslovených ľudí, a dokonca dve tretiny ľudí mladších ako 25 rokov. Ako zdroj správ označuje Instagram 11 percent opýtaných, Twitter 12 percent.
