Dnešná noc bola o niečo pokojnejšia ako tie predošlé, ale je dosť možné, že to najhoršie ešte len príde. V rozhovore s ČTK to povedal Ivan Gajvanovič, ktorý s manželkou a dvanásťročnou dcérou žije v Kyjeve. Život štyridsaťdeväťročného Ukrajinca sa tu za posledných pár dní zmenil na nepoznanie.
Z novinára sa stal člen domobrany, ktorý pri každodenných službách hliadkuje pri svojom paneláku a väčšinu nocí trávi v pivničnom bunkri. Rovnako ako ostatní toho ale veľmi nenaspí. Sirény varujúce pred ďalším ruským útokom znejú každú chvíľu.
„Včerajší (pondelkový) večer bol dosť nervózny, bolo veľa poplachov, prakticky každú hodinu,“ opisuje Gajvanovič, ktorého život teraz má úplne iný rytmus ako ešte pred týždňom. Dvakrát denne má dvojhodinovú hliadku pri vchode do 25-poschodového paneláka, v ktorom v jednej z okrajových štvrtí Kyjeva býva. Tak ako v ďalších častiach takmer trojmiliónovej metropoly sa tu domobrana snaží odhaliť možných ruských sabotérov, ktorí majú podľa médií za úlohu zabiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského aj ďalších predstaviteľov štátu.
Keď nie je Gajvanovič v službe, snaží sa na to, čo môže prísť, čo najlepšie pripraviť svoju rodinu – upravuje kryt, zháňa základné potreby. „Obchody už sú z časti vypredané, takže je to niekedy problém,“ poznamenáva. Trebárs chleba je možné kúpiť vždy len v obmedzenom množstve. Našťastie ale zatiaľ stále funguje kúrenie, voda aj elektrina. Bez týchto vymožeností by bol život v meste, ktoré sa bráni vojenskej presile, ešte oveľa ťažší.
„Každopádne sa človek necíti v bezpečí. Niektoré ženy už trochu prepadli panike,“ opisuje s tým, že väčšina z niekoľko stoviek obyvateľov jeho paneláku už mesto opustila. V pivnici sa ich tak každý večer zíde okolo štyridsať a miesta je pre každého dosť. O tom, či odísť, premýšľal aj Gajvanovič. Nakoniec sa ale rozhodol zostať, čo teraz celkom ľutuje. „Podcenil som to nebezpečenstvo, nemyslel som si, že všetko pôjde tak rýchlo,“ pripúšťa. „Inak by som sa o svoju ženu a dcéru postaral a dostal ich na bezpečné miesto.“
Z Kyjeva nie je žiadna bezpečná cesta
Teraz už je na to neskoro, z Kyjeva nie je žiadna bezpečná cesta, a obe ženy tak musia vojnu prežívať s ním. „Dcéra už si na to celkom zvykla. Vie presne, čo sa deje, a má na to aj svoj názor,“ konštatuje. Vadí jej, že si v kryte nemôže kvôli zlému osvetleniu čítať. Jednou z mála nečakaných výhod je pre ňu aj pre ďalších mladistvých a deti to, že im rodičia dovoľujú neobmedzene sledovať videá na internete alebo hrať hry, čo by za normálnych okolností nepripustili. „Takto sú rodičia radi, že sa deti niečím zabavia,“ podotýka kyjevský novinár. Na príchod ruských vojakov sú podľa neho armáda aj miestna domobrana, ku ktorej sa prihlásilo toľko ľudí, že na každého nezostali zbrane, pripravené.
Ako dlho ešte vojna bude trvať, si však odhadnúť netrúfa. Veľa podľa neho záleží aj na tom, či nepriateľovi vydržia sily a či sa do bojov priamo zapoja aj bieloruskí vojaci. „Neviem, či to bude trvať týždne,“ poznamenáva. „Nechcem ale vôbec myslieť na to, že by to trvalo roky. To by bola úplná katastrofa.“
Gajvanovič, ktorý je vďačný Západu za výrazné zosilnenie podpory v posledných dňoch, je presvedčený, že vojna do značnej miery viedla k opaku toho, čo Putin zamýšľal. Chcel úplne zničiť ukrajinskú štátnosť, podľa Kyjevana ale naopak Ukrajincov zjednotil.
Konflikt, ktorý si už vyžiadal najmenej stovky mŕtvych, podľa Gajvanoviča povedie k trvalému medzinárodnému pádu ruského prezidenta. „Putin je v slepej uličke, nemá kam uniknúť. Celému svetu je teraz jasné, že je vojnovým zločincom. Už nie je možné, aby s ním niekto jednal ako s rovným, aby mu niekto potriasol rukou,“ myslí si. Dúfa, že ruský vodca raz skončí pred medzinárodným tribunálom v Haagu.