Bol to rušný rok. Pre mediálnu obec vo svete, ale i na Slovensku.
Sexuálne útoky v Kolíne a ticho médií
Udalosti nabrali spád už na samotnom začiatku roka. Nemecké mesto Kolín nad Rýnom zažilo počas silvestrovských osláv hromadné sexuálne násilie ako i okrádanie žien. V médiách sa informácie objavovali len postupne a opatrne: Nemecko zažívalo cenzúru.
O silvestrovských útokoch na druhý deň, prvého januára, písali regionálne noviny, isté útržky o dianí počas noci sa objavili na sociálnych sieťach. Mnohé veľké médiá však zostávali ticho.
Keď druhého januára nemecká polícia revidovala svoje vyhlásenie a zverejnila aj informáciu o sexuálnom násilí, Pandorina skrinka sa začala otvárať. Na políciu postupne prichádzali desiatky žien, ktoré počas silvestrovskej noci obťažovali muži, zväčša čerství migranti žiadajúci v krajine o azyl.
Verejnoprávna televízia o útokoch informovala dokonca až po štyroch dňoch. Médiá kľučkovali medzi strachom z možnej hystérie a cenzúrou, ktorá v demokratickej krajine nemá miesto.
Hystéria menom Brexit
Silný moment priniesol jún, keď sa konalo referendum o odchode Británie z únie. Médiá sa možného brexitu zmocnili okamžite. Vybičovaný verejný diskurz týždne pred referendom vďaka nim vrcholil. Podľa zlatého pravidla „čím kontroverznejší výrok, tým väčšie písmo na titulke,“ nefungoval len bulvár, ale i mnohé triezvejšie tituly.
Zaujímavé bolo sledovať prípady, keď sa spojili dva názory pod jednou strechou. Prestížne noviny The Times sú súčasťou mediálnej skupiny magnáta Ruperta Murdocha. Times čitateľom vysvetľoval výhody zotrvania v európskom spoločenstve, pripomínal benefity, ktoré Británia vďaka členstvu požíva.
Naproti tomu stál v dikurze hlavný fanúšik brexitu, a to druhý Murdochov produkt, napredávanejší britský bulvár denník The Sun. Práve ten zaznamenal vo svojom informovaní aj najevidentnejší zvrat.
Kým pred referendom strašil The Sun prívalom migrantov z Turecka a agitoval za odchod z únie, po oznámení výsledkov otočil. Svojich čitateľov v novej situácii vystríhal pred blížiacou sa hrozbou – Briti môžu stratiť možnosť pracovať a žiť v krajinách únie.
Pripísať brexit čisto médiám je neférové. Na výsledok, s ktorým sa bude Británia ešte dlho trápiť, mali vplyv mnohé faktory. Geopolitická otázka s ohromným dopadom, ktorú riešia priamo občania, si však zasluhuje diskurz plný racionálnych argumentov a čo najzrozumiteľnejšieho podania.
V momente, keď médiá predávali svoje titulky emóciám, uprednostnili vlastný biznis. Brexit zostáva udalosťou, ktorá mnohým médiám pripomenula ich prvotné poslanie: formovať a kultivovať verejný diskurz - a tým celú spoločnosť.
Vojna Roberta Fica
Za sebou máme rok, počas ktorého sa spor medzi slovenskými novinármi a politikmi významne vyostril.
Najsilnejším bojovníkom voči médiám je za uplynulý rok premiér Robert Fico. Líder Smeru sa negatívnym postojom k novinárskej obci netajil nikdy, v závere roka však na médiá útočil otvorene a strategicky.
Robert Fico istý čas s niektorými médiami nekomunikoval vôbec, na tlačových besedách často otázky novinárov ignoroval. Na zníženie dôveryhodnosti novinárskej obce využíval uniknutú komunikáciu kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera.
Neskôr vystaval tím na čele s Erikom Tomášom a v novembri spustil bilbordovú kampaň, ktorá komunikovala pozitívne posolstvá. Uplynulé týždne však premiér zaútočil na médiá hneď niekoľkokrát.
Ficove výroky na margo médií azda najlepšie vystihuje spojenie „protislovenské prostitútky.“ Premiér útočí otvorene. Fakt, že si z médií vytvoril nepriateľa, jeho elektorátu neprekáža. Práve naopak. Je to súčasťou novej komunikačnej stratégie.
Znižovanie hodnoty novinárskeho povolania však má v čase, keď sa darí mnohým konšpiračným a iným dezinformačným webom a silnie extrémizmus, svoje dôsledky. Novinárom nezostáva nič iné, len robiť svoju prácu ešte lepšie. Aj za útokov zo strany verejných činiteľov, respektíve práve pre ne.
Ten, ktorý zatočil s médiami
Spojené štáty si tento rok zvolili svojho 45. prezidenta.
Donald Trump bol fenomén od začiatku amerických volieb. Prezidentský kandidát verejne klamal, vyjadroval sa vulgárne, urážal ženy, migrantov, navážal sa do médií. Jeho excentrickosť a radikálny slovník vyvolávali záujem divákov viac ako umiernená rétorika jeho protivníkov.
Trump generoval médiám sledovanosť, a tým zisk. Do kampane investoval výrazne menej ako jeho konkurenti. Nemusel. Médiá boli tam, kde bol on. Tie, ktoré sa voči jeho vystupovaniu časom postupne vymedzili, prudko odbil. Mnohým otvorene pohrozil žalobou.
Realitnému magnátovi, bývalej televíznej hviezde reality šou, sa napriek všetkému podarilo nevídané: Donald Trump vytvoril médiá, ktoré zase vytvorili Donalda Trumpa – kandidáta na prezidentský úrad. Ten teraz kráča obsadiť post najsilnejšieho muža sveta.
Fenomén nekončí. Americké médiá čaká po búrlivej kampani ďalšia neľahká úloha: kriticky pristupovať ku krokom verejného činiteľa, a súčasne neznížiť v očiach občanov význam prezidentského úradu.
2017
Už dnes vieme, že rok 2017 bude pre médiá plný ďalších výziev. V čase upadania porozumenia pre liberálnu demokraciu a rastúcej úspešnosti alternatívnych webov je kvalita relevantných médií kľúčová. Čakajú nás krušné časy.