Prinášame reakciu generálneho riaditeľa agentúry SITA Ivana Sámela.
„V prvom rade - síce si v SITA v žiadnom prípade bezstarostne neskáčeme, ale niekoľkých posledných rokoch sme vykázali zisk a mohli sme vrátiť akcionárom časť investovaných prostriedkov formou zníženia základného imania spoločnosti.
Keď sme ale pri biznise, pán Rezník v rozhovore povedal vetu, s ktorou sa dá určite súhlasiť – a to, že SITA a TASR nie sú tak celkom konkurenciou.
Pozrime sa na ekonomiku TASR – budeme pritom vychádzať z poslednej dostupne výročnej správy za rok 2015. Tržby TASR za predaj vlastných produktov sa pohybujú na úrovni 2,7 milióna eur, k tomu TASR získala priamu dotáciu 2,4 milióna eur a dočerpávala časť 4 miliónovej dotácie, ktorú dostala na obdobie troch rokov na digitalizáciu vlastných archívov.
Ministerstvo kultúry posiela TASR dotácie na základe zmluvy o výkone služieb vo verejnom záujme, ale treba povedať, že sa požívajú na bežnú prevádzku agentúry, sú rozpočítavané na jednotlivé redakcie. Vo väčšine prípadov nie sú ani obsahovo špecifickou službou, ale bežnou prevádzkovou záležitosťou agentúry či ktorejkoľvek spoločnosti, ktorá narába s informáciami.
A aj to, čo sa dá označiť ako špecifická služba, je nacenené absurdnými sumami. Kto by napríklad nechcel spracovať 4500 správ o činnosti EÚ a zinkasovať za to 400 000 eur?
„Cenový dumping? Neriešme.“
Niečo medzi 5 až 6 miliónov je skutočný rozpočet, s ktorým narába TASR, pričom najmenej polovicu príjmov získava za to, že nastal 1. január. S týmto vankúšom potom chodí TASR po trhu a nastavuje ceny v médiách, v štátnej a verejnej správe, v komerčnej sfére. Otázku, či existuje cenový dumping vôbec netreba riešiť.
SITA si musí vystačiť s vlastnými príjmami, ktoré sú plus-mínus na úrovni vlastných tržieb TASR, bez centa štátnych dotácií a pochopiteľne dumpingom trpí.
Zaujímavý je aj podrobnejší pohľad na vlastné príjmy štátnej agentúry. Vo výročnej správe za rok 2015 je v kolónke príjmy z podnikania 0€. Výsledky obchodnej činnosti sú totiž evidované ako administratívne a iné poplatky a platby. TASR pritom nemá pevný cenník a služby dodáva za podmienok, ktoré sú výsledkom obchodného rokovania alebo súťaže..
A tieto príjmy sa samozrejme netýkajú len predaja spravodajského servisu, TASR podobne ako SITA poskytuje aj rad PR služieb, ktoré sa predávajú buď samostatne alebo spolu s inými službami. Ako vyplýva z cenníka TASR ide pritom o zverejňovanie PR správ v spravodajskom servise agentúry, na korporátnej stránke TASR alebo na internetových portáloch. Kto si priplatí, správu mu z podkladov aj spracujú. To je skoro do bodky odpísané od toho, čo poskytuje SITA. My vieme určite garantovať, že každá PR správa je riadne označená ako komerčná správa a čitateľ nie je uvádzaný do omylu.
Portál teraz.sk, cez ktorý sa časť služieb realizuje, je kapitolou samou o sebe. Rád sa prezentuje, ako spravodajský portál TASR a má výnimočné postavenie v tom, že je bohato promovaný na stránke agentúry. Faktom ale je, že štátna agentúra je len 50% majiteľom spoločnosti, ktorá tento portál prevádzkuje. Druhú polovicu vlastnia iné osoby a teda je namieste otázka, prečo má toto exkluzívne postavenie akurát tento web a nie nejaký iný.
„TASR zožrala okolo 60 miliónov eur“
Generálny problém pôsobenia TASR nie je v TASR samotnej, ktorej vedenie akurát aktívne využíva priestor, ktorý mu otvára prístup ministerstva kultúry. A ministerstvo akurát vie, že chce nejak dotovať TASR. Či sa tieto prostriedky vynakladajú aspoň trochu zmysluplne tam nik nerieši. Rovnako ako nerieši problém, či štát nenarúša hospodársku súťaž, ktorú sa v ústave zaväzuje chrániť.
TASR ani jeden rok vo svojej histórii nefungovala bez štátnej dotácie, celkovo zožrala okolo 60 miliónov eur priamych dotácií z verejných rozpočtov. Len v posledných piatich rokoch to bolo približne 15 miliónov. Dotácia na rok 2017 je 2 500 000 € - o 100 tisíc viac ako v roku 2016.
Celkové investície akcionárov do agentúry SITA sú verejne dostupným údajom. Zďaleka však nedosahujú sumu jednoročnej priamej dotácie TASR.
Ak by sa mal teda výkon TASR a zmysel jej pôsobenia v súčasnom formáte posudzovať napríklad z pohľadu politiky Hodnota za peniaze, určite nie je nad čím výskať.“
Ivan Sámel,
generálny riaditeľ SITA Slovenská tlačová agentúra a.s.