V ponovembrovej histórii sa kreslá riaditeľov RTVS triasli až natoľko, že dobehnúť verejnoprávny maratón do cieľa sa doteraz nepodarilo ani jednému.
Naposledy na tento rekord ašpiroval Richard Rybníček. Rybníček, ktorého verejnoprávny mandát charakterizuje personálna deratizácia, obhájil post od roku 2003 a časť roka 2006. Aktuálny trenčiansky primátor vtedy z verejnoprávneho média vyprevadil viac ako polovicu zamestnancov, čo bol krok potrebný a chvályhodný, aj keď voliči strany TOSKA z nich zrejme nebudú. Otázkou zaiste zostáva, či TOSKA voličov hľadá a či už vlastne našla samu seba.
Vráťme sa ku klebetám. Takže kto by mohol zosadiť Miku a ovládnuť verejnoprávny sektor? Kuloáre s blížiacimi sa voľbami vibrujú a vyprodukovali už niekoľko ambicióznych či nič netušiacich tvárí.
Voľný je aktuálne exšéf TA3 Peter Ilavský, zaznievajú mená režisérov Jeffa Minaříka či Petra Núňeza, temné zákulisie generuje meno moderátora TA3 s hlbokým hlasom a ešte hlbším provládnym presvedčením Petra Bielika, svoju chuť prevziať RTVS verejne odhalil aj podlíder SNS Karol Farkašovský a spomína sa i teológ a bývalý kandidát za koaličné kombo SMER-DS, HZDS-ĽS Ján Podmanický zo Starej Bystrej.
Najvážnejším možno-kandidátom zostáva šéf TASR Jaroslav Rezník, ktorý sa o funkciu v minulosti zaujímal dovedna dvakrát. „Prečo by som mal kandidovať? Dvakrát som to neskočil,“ skonštatoval Rezník a verejnosti pripomenul, že navýšenie koncesií bol jeho nápad a nie Mikov. ©.
Nerovné gender zastúpenie spoza opony sleduje Zuzana Ťapáková, ktorá si na pódiu pred parlamentnou porotou o post RTVS po uplynulých predsedníckych mesiacoch zrejme už nezatancuje. Kto bude (staro)nový manažér top verejnoprávneho média sa dozvieme už v auguste.
Dovtedy nás čaká politické peklo plné intríg a kontemplácia myšlienky, prečo sa šéf nezávislej verejnoprávnej inštitúcie volí v kotli parlamentu.
Hovory k sebe
Veľké dielo napísal Marcus Aurelius a dnes sa k jeho odkazu vracia aj Denník N.
Generovať návštevnosť sa dnes usiluje každé médium, ktoré by sa rado dožilo zajtrajška. Podobne tak činí aj Denník N, ktorý pre tento účel pod seba sfúzoval viaceré podstránky. Keď sa však na jednej z nich objavil obrázok s melancholickým odkazom pre Andreja Danka, predseda parlamentu neváhal a denník z kapitánskeho mostíka vyzval, aby karikatúru okamžite stiahol.
Portál sa vyjadril, že veď to nie je jeho podstránka, ospravedlňovať sa či platiť Dankovi tak veru neplánuje. Monitoring návštevnosti slovenských médií AIMmonitor však zostal zmätený, po rozkliknutí podstránok Denníka N sa totiž tajomne objaví aj jeho náhle abortované dieťa, sám stvoriteľ cynickej karikatúry.
Fakt, že ide v oboch prípadoch o tú istú webovú entitu, tak ostáva zahalený rúškom tajomstva troch klikov. Zatiaľ čo sa denník dohaduje sám so sebou, Kapitán mentálneho deštruizmu čelí kanonáde, v rámci ktorej sa karikatúra stala vlastne len letmým pohladením.
Andrej Danko v reakcii na vybuchujúci internet zanevrel a odhlásil sa z Facebooku, aby bez publicity nevydržal ani jeden deň a objavil sa na novej fanpage. Na kapitána.
Krátko zo sveta:
- Súzvuk slovenského mediálneho impéria.
Ak niekto zaplavil médiá masívnejšie ako posledná kampaň Poštovej banky, bol to CEO bratislavskej kaviarne Michal Havran. Veľký rozhovor s ním priniesol Trend, Denník N i SME, ktoré tak vyvrátili mýty o nesúzvuku novinárskej obce.
Moderátor a publicista navyše pokračuje v súboji o počiatok Pravdy s vytrvalým Richardom Sulíkom a bezmocní užívatelia Facebooku prosia na svojom newsfeede o vyšší zásah nebeského algoritmu.
- Každý má svojho Danka.
Čerstvo inaugurovaný prezident Donald Trump je krmivo internetov. Trumpiáda oficiálne začína, a to aj za tónov gestikulačného akordeónu.
- Flashback otca národa.
Starý dobrý Vladimír Mečiar je späť. Keď sa objavil na súde, aby sa pobil o pozemky v obci Dolná Poruba, zjavil sa fotograf z týždenníka Plus 7 dní. Mečiar neváhal a fotografa oslovil svojim symbolickým žargónom: „Čo má cvakáš! Dovolil som ti? To môžeš robiť verejným činiteľom, nie mne!“ rozľahol sa chodbami súdu predsmrtný kŕč zakladateľa štátu a potvrdil tak mieru nadšenia expremiéra k slovenským médiám.
- Aj moderátori majú svoje dni.
Niekedy sa darí, inokedy sa nedarí a potom nadíde deň, keď túžite zmiznúť v záveji ako Tribula. Český reportér Miroslav Karas a jeho poľský deň D.
- Editorské okienko.
Novinárskymi preklepmi by sa dal tapetovať svet, niekedy však vygenerujú meta-čaro, ktoré vám rozveselí deň. Ďakujeme. Aj my vás.
A to je na tento týždeň, milí priatelia, z mediálnej subkultúry všetko. Uvidíme sa znova o sedem dní, teda o sedem nových profilov Andreja Danka.
Všetko krásne a veselé!