Turisti v Turecku sa pod žhnúcim slnkom prechádzajú kulisami, ktoré majú evokovať osmanské a byzantské hrady, zaobstarajú si selfie s hercami v tradičných osmanských kostýmoch a sledujú kaskadérske vystúpenia na koňoch. Je medzi nimi aj 22-ročná Riia Toivanenová, oddaná fanúšička tureckých televíznych seriálov z Fínska. Do Istanbulu prišla v sprievode matky, aby sa ponorila do sveta svojich obľúbených seriálov, napísala agentúra AP.
Na druhom konci sveta, v 12.800 kilometrov vzdialenom meste Villa Carlos Paz v Argentíne, sleduje 66-ročná učiteľka v dôchodku Raquel Grecová epizódu tureckej romantickej komédie. V byte ju obklopujú suveníry, ktoré si priviezla z cesty do Istanbulu, kam si išla na vlastné oči pozrieť pamiatky, ktoré poznala z tureckých seriálov.
Celosvetová popularita tureckých televíznych seriálov - turecky dizi - vyniesla krajinu do pozície popredného vývozcu televíznych programov na svete. To výrazne vylepšilo medzinárodný imidž krajiny a prilákalo k tureckým historickým a kultúrnym pamiatkam, ktoré sú v seriáloch k videniu, miliónmi divákov a turistov z celého sveta. Úspech televíznych programov navyše podporil ďalší rozvoj seriálového priemyslu, ktorý má hodnotu miliárd dolárov.
V rokoch 2020 až 2023 celosvetový dopyt po tureckých seriáloch stúpol o 184 percent, čo Turecko stavia na pozícii jedného z najväčších vývozcov televíznych programov na svete, uviedla výskumná spoločnosť Parrot Analytics.
Prvý turecký seriál predaný do zahraničia bol v roku 2001 Deli Yürek, ktorý sa predal do Kazachstanu. Svetového renomé si ale získala až romantická séria Gümüs z roku 2005. Seriál o žene z vidieka, ktorá sa prispôsobuje mestskému životu, sa stal nesmierne populárnym na Blízkom východe. Aj na Slovensku veľmi popolárna romantická dráma Tisíc a jedna noc z roku 2006, voľne založená na zbierke blízkovýchodných rozprávok a zasadená do súčasného Istanbulu, zaujala divákov aj na Balkáne. Veľkolepé storočie o osmanskom sultánovi Sulejmanovi Nádhernom zo 16. storočia zase vojvodilo medzi historickými fikciami.
Haley Uganadiová, zakladateľka platformy pre fanúšikov tureckých televíznych seriálov Dizilah, hovorí, že popularita týchto drám pramení z tém, ktoré sa zameriavajú na rodinu, priateľstvo a lásku, zvyčajne na pozadí luxusného životného štýlu v Istanbule alebo bohatej tureckej histórie.
"Ponúkajú niečo pre každého, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzate. Pri sledovaní tureckých seriálov vidím odraz svojej mamy, seba a svojich súrodencov," hovorí Uganadiová. Jej platforma má 1,5 milióna návštev za mesiac, fanúšikovia pochádzajú zo Spojených štátov, Kanady, Grécka, Indie alebo Pakistanu.
Pinto zase poukazuje na rodinný charakter tureckých drám. "Nie je tam žiadna nahota, žiadne nadávky ani sprosté slová, žiadna veľká nenávisť. Môžu sa na to pozerať celé rodiny," vysvetľuje.
Toivanenová a jej matka si pozreli filmové ateliéry Bozdag, rozsiahly komplex v severnom Istanbule, kde sa nakrúcali historické veľkofilmy z osmanskej éry. Toivanenová hovorí, že ju do Istanbulu priviedla láska k romantickým drámam Kara Para Aşk (Láska za čierne peniaze) a Kara Sevda (Nekonečná láska). "Mám tureckú kultúru veľmi rada. Seriály sú veľmi priateľské a vrelé a odohráva sa v nich veľa drám," vysvetlila Toivanenová.
Filmový priemysel má významný vplyv na cestovný ruch aj na export, uviedol odborný asistent filmovej a televíznej vedy na Bahçeşehiriskej univerzite (BAU) v Istanbule Deniz Gurgen Atalay. "V seriáloch je zobrazený Istanbul, miestne jedlo, nápoje, hudba, životná úroveň a kultúra ako miesto príjemné k životu," uvádza Atalay.
Na konci septembra publikum netrpezlivo očakáva druhú sériu seriálu Kizil Goncalar (Červené ruže), v ktorej hrá člena islamskej sekty Mert Yazicioglu. Seriál vyniesol tridsaťjedenročného tichého herca medzi hviezdy a turecké médiá teraz sledujú každý jeho krok. "Predstavili sme tureckú kultúru v zahraničí. To nás veľmi teší," raduje sa z prínosu seriálu Yazicioglu.