Gratulujem, aktuálne oslavujete v TV JOJ svoju dospelosť. Pracujete tam už 18 rokov. Od roku 2008 sa venujete ekonomickým témam, prečo ste sa rozhodli robiť práve ekonomiku?
Začalo to tak, že som z TA3 odchádzal ako vedúci zahraničnej redakcie do TV JOJ. Na Kolibe sa vtedy v podstate ekonomika nerobila na dennej báze a ja som mal k nej blízko. A keď si zoberiete rok 2008, tak to začalo poriadne divoko. Padla americká burza a potom to už šlo ako domino. Začala sa veľká finančná kríza v Amerike, ktorá sa potom prekoprcla do veľkej celosvetovej hospodárskej krízy a my sme v roku 2009 zároveň vstupovali do eurozóny. Nevyše sa spustilo dramatické prepúšťania, Euroval, či sanovanie Grécka. Tým, že viem tri reči, začali ma posielať na rôzne služobné cesty, aj bruselské summity a keďže európska a slovenská ekonomika sú previazané, tak som sa tomu prirodzene začal venovať. Začal sa kolotoč nekonečných reportáží. Lietal som do Bruselu, do Atén, do Štrasburgu a stále dookola. V niektorých momentoch som bol za štyri týždne len pár dní doma. Dokonca sa mi párkrát stalo, že som sa zobudil na hoteli, že meškám let. (smiech)
Finančnú gramotnosť na Slovensku nemáme na extra vysokej úrovni. Pre ekonomických reaktorov je preto asi najťažšie urobiť reportáž tak, aby jej ľudia rozumeli. Vnímate to tak?Povedať zložitú vec zložito vie každý, kto napísal nejakú semestrálnu prácu. Zásada je, že v prvom rade vždy musí pochopiť tému samotný redaktor. Keď ju nechápe on, nevie ju posunúť ďalej. Keby sme v reportáži povedali, že stúpa dlh krajiny, že si drahšie požičiame na finančných trhoch, tak diváci majú pocit, že sa ich to netýka a pritom sa ich to všetko dotýka, či už na hypotékach, alebo ich budúcnosti. Ja sa vždy snažím hovoriť jednoducho, ľudskou rečou ale tak, aby sa nestratila podstata témy a zbytočne som sa nemotal. Je to ťažké, najmä keď máte na reportáž minútu a 40 sekúnd a prit...
Zostáva vám 85% na dočítanie.

