Gális pôsobil v médiách viac než dve desaťročia. Vyštudoval sociológiu a novinársku kariéru začínal v Hospodárskych novinách, neskôr sa stal zakladajúcim členom magazínu .týždeň a pôsobil aj v denníku SME. V Denníku N bol od jeho vzniku, kde viedol prílohu Argumenty, pravidelne písal komentáre a spracúval aj populárny Newsfilter.
„Nikto v redakcii nepodpichuje s takou dôstojnosťou ako on. Usmiaty od ucha k uchu a súčasne s vážnymi a akosi spomalenými pohybmi veľkých rúk. Rovnako aj písal. S nadhľadom, iróniou, bez snahy o dráždenie emócií, a pritom stále veľmi živo a zrozumiteľne," napísal na úvod svojho spomienkového článku šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný.
Kolegovia z redakcie ho v spomienkovom texte opísali ako „aristokrata redakcie“ – pokojného, s distingvovaným prejavom, jemnou iróniou a humorom, ktorý pripomínal „anglický štýl“. Napriek dlhodobým zdravotným problémom pracoval až do posledných týždňov. Z nemocnice ešte prekladal texty a písal svoje komentáre.
Bol známy svojím zmyslom pre poriadok, láskou k histórii a mapám. Gális sa podľa kolegov zaujímal o detaily politického vývoja Slovenska a často sa k nim vracal s presnosťou historika. Bol tiež známy tým, že texty diktoval do telefónu – ešte skôr, ako sa podobné postupy začali spájať s rozmachom umelej inteligencie.Denník N vo svojom vyhlásení uviedol, že „odchod Tomáša Gálisa je pre redakciu ako strata najbližšieho človeka“. Redakcia aj mediálna komunita mu vzdávajú úctu ako výraznej osobnosti slovenskej publicistiky, ktorá zostane zapísaná v pamäti kolegov aj čitateľov.
Aj Stratégie sa pridávajú k vysloveniu úprimnej sústrasti rodine a najbližším.

