V súčasnosti je novinárska obec často cieľom útokov zo strany verejných činiteľov. Spolupráca by preto mala byť na mieste. Ako šéf IPI ste skončili, dôvodom bol podľa vašich slov chýbajúci záujem novinárskej obce. V čom je podľa vás problém?
IPI je zamerané najmä na zastupovanie novinárov pri rokovaní so štátnymi orgánmi. A nato potrebujete mať podporu v médiách. Pred tromi rokmi sme mali konferenciu o tom, že máme najprísnejšie tresty za ohováranie. Novinárov sa to týka vo veľkom, máme tam sadzbu od dvoch do desať rokov. Konferenciu však nepodporili. Nechcú sa zaoberať svojimi vlastnými problémami?
Žijeme v čase, keď sa žurnalistika vývojom technológií zrýchlila. Na kapacitu novinárov vznikol tlak, dnes musia generovať omnoho viac obsahu, ako v minulosti.
Tiež to však neznamená, že má rozhodovať iba počet klikov. Nemôžem si pomôcť, ale médiá zmeškali dobu, keď mohli internet využívať, no oni s ním bojovali. Hlavne tlačené tituly. Deväťdesiate roky sú klasickým príkladom, mali sme veľký spor s Američanmi práve o uzatváraní internetu, o jeho spoplatnení. My máme predsa výnimočnú situáciu. Piano urobilo na Slovensku fantastickú vec - ľudia sú ochotní platiť.
Kde vidíte najväčší problém?
Čitateľov sme si vychovali tak, že čítajú najmä bulvárne správy. Seriózne médiá v snahe prežiť tak bulvarizujú tiež, minimálne titulkami. Toto už nie je tá žurnalistika, ktorú by som aj ja ako osoba chcel obhajovať. Viem, že sú to silné slová, že mnoho ľudí nahnevám a urazím. No vnímam, že slovenskí novinári napriek nepriaznivej situácii nechcú spoločne diskutovať o svojej profesii.
Pozrite sa, čo sa potom deje: novinári idú proti novinárom. Veď je to choré. Jedni sú v tomto médiu, majú tohto vlastníka a kritizujú iných, ktorí majú ďalšieho vlastníka.
V čase, keď z redakcie SME prechádzali novinári do nového Denníka N, bol na Slovensku americký novinár James Steele, nositeľ Pulitzerovej ceny. Na prednáške dostal otázku – čo keď váš majiteľ médium predá? Steele odpovedal jednoznačne: „Mňa nezaujíma, kto je majiteľom môjho média. Zaujíma ma až vtedy, keď mi zasiahne do práce.“
Zostáva vám 84% na dočítanie.