Oslovili sme štyroch vážnych kandidátov na pozíciu generálneho riaditeľa RTVS a položili im rovnaké otázky. Pozrite sa, ako odpovedali.
Ako si predstavujete financovanie RTVS? V čom vidíte výhodu vami uprednostňovaného modelu?
Václav Mika: Viaczdrojové financovanie je fungujúci model, ktorý je väčšinovým princípom financovania verejnoprávnych médií v Európe. Na spresnenie, náš aktuálny model je viaczdrojový – sú to úhrady za služby verejnosti, teda koncesie, potom je to Zmluva so štátom a potom sú to vlastné príjmy, kam patrí okrem iných aj reklama. Vlastné príjmy sú však širší pojem, patrí sem okrem reklamy aj zhodnocovanie majetku a príjmy z komerčných činností vrátane predaja formátov a výnosy z koprodukcií.
Jaroslav Rezník: V súčasnosti naďalej ako kombináciu koncesionárskych poplatkov a Zmluvy so štátom. Po absolvovaní odbornej debaty o budúcnosti verejnoprávneho vysielania predovšetkým v kontexte technologických zmien, ktoré nás čakajú a sú nezvratné, bude nevyhnutné nanovo prepočítať aj reálny model financovania. Koncesie sú dnes možno ťažkopádny, ale jediný model financovania skutočne nezávislý od štátu.
Michal Ruttkay: V otázke financovania považujem za dôležité zachovať súčasný model financovania cez úhrady za službu verejnosti a Zmluvu so štátom. Systém koncesií je jedným z pilierov verejnoprávnosti. Je tu tiež vnútorná rezerva, ktorú predpokladám vo výške 5 percent zo súčasných produkčných nákladov na výrobu relácií. Budem iniciovať rokovania s Ministerstvom financií SR o možnosti zaradiť RTVS medzi platcov DPH. Ak by boli tieto rokovania neúspešné, bude vhodné riešiť valorizačný koeficient úhrady za službu verejnosti. A diskusii o zvýšení úhrad za službu verejnosti sa nebudem vyhýbať. Musí však byť vecná, na základe dát a bez emócií a politizovania.
Zuzana Ťapáková: Ako som uviedla aj v projekte, aktuálne sa mi momentálny model financovania zdá dostačujúci. To znamená kombinácia koncesionárskych poplatkov, zmluvy so štátom a príjmov z reklamy. Pre túto chvíľu nenavrhujem žiadne zmeny z hľadiska koncesií. Druhou stranou mince je, samozrejme, produkt, ktorý za to RTVS ponúkne. A tu sa už s názorom na ďalšie formovanie a kreovanie budúcnosti obsahu RTVS rozchádzam s nastavením od súčasného vedenia.
O koľko percent by sa podľa vás mala zvýšiť suma na financovanie RTVS – bez ohľadu na to, či by RTVS bola financovaná z úhrad alebo iným modelom?
Václav Mika: Ak sa na Slovensku trinásť rokov nezvyšovali koncesionárske poplatky, tak 7 eur je už kompromisné riešenie. To po zvýšení neodráža ani infláciu za sledované obdobie. Avšak je to otázka konsenzu – čo je spoločensky a ekonomicky prijateľné. Dovolím si malú poznámku a porovnám to s Chorvátskom, kde je podobný trh ako Slovensko a približne rovnaká štruktúra členenia verejnoprávnych médií – rozhlasu a televízie, a výška poplatku je približne od 11 do 13 eur.
Jaroslav Rezník: Pred odpoveďou na túto otázku treba zodpovedať niekoľko ďalších: aký veľký je ešte stále technologický dlh RTVS (?), pre akú platformu šírenia signálu sa rozhodneme (?), prijmeme princíp multikanálového rozvoja televíznej služby (?), otvoríme otázku vysielania digitálneho rozhlasu (?), bude RTVS potrebovať ešte jeden digitálny multiplex (?), s akou veľkou intenzitou sa pustíme do budovania platformy nových médií (?). Od odpovedí na tieto otázky sa odvíja aj odpoveď na vašu otázku. Ad ilustrandum: pri návrhu na zvýšenie úhrad zo 4,64 na 7,00 eura podľa zverejnených prepočtov mala RTVS získať navyše 36,68 milióna eur. Predpokladaný výnos z koncesií bol približne 110 miliónov. Predpokladajme, že zmluva so štátom by aj naďalej zostala na úrovni tohto roku, teda sumárne na úrovni približne 30 miliónov eur, to je spolu 140 miliónov. Plánované zvýšenie príjmov bolo vo výške približne 25 miliónov eur.
Michal Ruttkay: Otázku som zodpovedal v predošlej odpovedi.
Zuzana Ťapáková: Neexistuje percento, ktoré by som teraz mohla len tak povedať. Takéto otázky si vyžadujú oveľa hlbšiu analýzu rozpočtu a súčasného finančného fungovania RTVS. Určite to úzko súvisí aj s ďalším nastavením koncepcie televízie a rozhlasu, ich technologickým zázemím a, samozrejme, otázkou pridávania nových kanálov.
Už 30. mája sa všetci kandidáti na pozíciu šéfa RTVS stretnú na verejnom vypočutí kandidátov. Každý z nich má na prezentáciu svojho projektu 15 minút a rovnaký časový úsek má vyčlenený na otázky. Poradie kandidátov v rámci vypočutia sa bude losovať, pričom v miestnosti bude len ten, ktorý práve predkladá svoj projekt. Voľba nového generálneho riaditeľa RTVS sa uskutoční v pléne Národnej rady (NR) SR 22. júna 2017.
Poznámka: odpovede uchádzačov uvádzame v abecednom poradí.