Keď kríza zasiahne bezpečnosť cestujúcich
V ostatných rokoch si veľa ľudí určite živo vybavuje škandál jedného z najväčších leteckých hráčov sveta – Boeing. Ten bol pod obrovskou paľbou kritiky po mimoriadne tragických letoch Lion Air Flight 610 v Indonézii a Ethiopian Airlines Flight 302 v Etiópii, pri ktorých v rokoch 2018 a 2019 zahynulo 346 ľudí, vrátane štyroch občanov Slovenskej republiky. Obe nešťastia mali spoločného menovateľa – Boeing 737 MAX.
Predstavitelia Boeingu po počiatočnom otáľaní priznali, že americkému Federálnemu leteckému úradu (FAA) vedome poskytli nepravdivé vyhlásenia o kľúčovom softvéri pre tento typ stroja. Gigant tak musel zaplatiť pokutu 243,6 milióna amerických dolárov (212,55 mil. eur).
Vtedajší generálny riaditeľ Boeingu Dennis Muilenburg vyslovil dnes už preslávenú vetu, a síce „Bezpečnosť je naša zodpovednosť.“ Spoločnosť avizovala úpravy softvéru MCAS s cieľom zabrániť ďalším fatálnym nehodám.
Kauza Boeingu zároveň ukázala, ako rýchlo sa problém jednej firmy môže zmeniť na globálnu tému. Keď ide o bezpečnosť cestujúcich a dôveru v známu značku, podobné prípady sa prirodzene dostávajú medzi najpopulárnejšie správy na svete.
Poškodená povesť aj miliardové náklady
V našom mediálnom priestore veľmi rezonoval škandál nemeckej automobilky Volkswagen. Táto aj medzi slovenskými motoristami populárna značka si poškodila povesť emisnou aférou Dieselgate, ktorá patrí medzi vôbec najväčšie v automobilovom priemysle.
Na jeseň 2015 americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) obvinila koncern, že do zhruba 11 miliónov naftových áut nainštaloval zakázaný softvér.
Ten vedel rozpoznať laboratórny emisný test a na čas merania aktivoval režim s nižším množstvom produkovaných emisií. Cieľ bol jasný – vyhovieť prísnej norme, kým v bežnej prevádzke umožňoval jazdiť s výrazne vyššími emisiami oxidov dusíka.
Pod ťarchou dôkazov Volkswagen predsa len priznal „nezrovnalosti“ a jeho nový generálny riaditeľ Matthias Müller sľuboval nápravu. Gigant na kompenzácie minul miliardy eur a zintenzívnil snahy o prechod na elektromobilitu.
Aféra Dieselgate sa priamo dotkla aj slovenských vodičov. Takmer 25-tisíc majiteľov Volkswagenov muselo ísť do servisu a aféra Dieselgate zasiahla aj vlastníkov áut značiek Audi, Seat či úžitkových vozidiel koncernu. Všetkých spájal inkriminovaný naftový motor EA189 – celkovo sa to týkalo zhruba 37-tisíc áut.
Keď sa problémom stane dôvera v dáta
Svoje si z hľadiska gigantických škandálov zažila aj spoločnosť Meta. V roku 2018 ešte pod značkou Facebook musela vysvetľovať, ako je možné, že údaje 87 miliónov používateľov sociálnej siete Facebook boli poradenskou firmou Cambridge Analytica zneužité na politické účely bez ich riadneho súhlasu.
Aféra vyvolala otázky, či sú dáta ľudí vôbec v bezpečí. Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg spočiatku po prevalení kauzy nekonal, no potom sa verejne ospravedlnil. Prízvukoval, že „máme zodpovednosť chrániť vaše údaje, a ak to nedokážeme, nezaslúžime si vám slúžiť.“
Zuckerberg si tiež sypal popol na hlavu, lebo priznal, že očividne toho nespravili dosť. Celú situáciu označil za „porušenie dôvery“ medzi Cambridge Analytica, Facebookom a Aleksandrom Koganom - tvorcom aplikácie, ktorá dáta neoprávnene zhromaždila.
Výsledkom škandálu Cambridge Analytica bolo zavedenie prísnejších pravidiel pre aplikácie tretích strán a väčšia transparentnosť pri práci s dátami.
Veľké firemné kauzy priťahujú pozornosť verejnosti
V čase bleskurýchlych noviniek je pochopiteľné, že takéto prípady vzbudzujú vo verejnosti veľký ohlas, najmä ak sa doslova bytostne dotýkajú obyčajných ľudí – Boeingom lieta veľké množstvo cestujúcich, vozidlá Volkswagenu na jazdu využívajú aj Slováci a Facebook je celosvetovým fenoménom.
Pre firmy preto v takýchto situáciách nestačí iba priznať chybu alebo vydať stručné stanovisko. Rozhodujúca je najmä rýchlosť reakcie, ochota prevziať zodpovednosť a konkrétne kroky, ktorými dokážu verejnosť presvedčiť, že podobné zlyhanie sa nebude opakovať.