Tomáš Jančo stál už pri fenomenálnych Susedoch, ktorých sledovanosť zatiaľ žiaden slovenský seriál neprekonal. Horná Dolná má k tomu najbližšie, bežne si ju pozrie 900 tisíc divákov. Ako sa z projektu, do ktorého išiel len s "malou dušičkou" a bez vidiny nejakéhu úspechu stalo jedno z najkrajších natáčaní jeho života - a zároveň fenomén sledovanosti pre Markízu? Autor storylinov a režisér Hornej Dolnej Tomáš Jančo o tom povedal v rozhovore pre Stratégie.
- Prečítajte si tiež Potvrdené: Horná Dolná bude mať druhú sériu
S Markízou ste niekoľko rokov nespolupracovali. Prečo práve teraz na Hornej Dolnej?
Po asi šiestich rokoch som opustil firmu Továreň 5/7/11, ktorú som zakladal spolu s Andym Krausom a Palom Bobom. Keďže táto firma bola a je zazmluvnená televíziou Joj, takpovediac sa mi týmto krokom rozviazali ruky. Ostal som na voľnej nohe. Chvíľu som odmietal všetky ponuky, lebo som sa chcel venovať rodine. Šesť rokov vo firme mi zabralo naozaj skoro všetok čas, za tú dobu som sa stal autorom a režisérom projektov ako Panelák, Keby bolo keby, Kutyil s.r.o. či Pod povrchom, a preto som naozaj potreboval vypnúť. Po čase sa mi ozval starý priateľ, ktorý pracoval pre televíziu Markíza s tým, že majú na stole komediálny projekt. Takto som sa vlastne dostal do kolotoča s názvom Horná Dolná. Televízia Markíza mi nechala voľné ruky, a práve preto som ponuku prijal.
S akými očakávaniami ste do projektu išli?
Priznám sa, že som nešiel do tohto projektu s vidinou nejakého úspechu. O tom nemohla byť ani reč. Naopak, bolo to s veľmi malou dušičkou. Komédiu ale robím veľmi rád, a ako som už povedal, to, že ma nikto k ničomu netlačil a mohol som sa “vyblázniť”, zohralo zásadnú úlohu. Nemal som očakávania, len som dúfal, že sa nám podarí dať dohromady niečo, čo ľudí pobaví. To, že si ľudia náš seriál takto obľúbili, je úžasné a nesmierne všetkým za ich priazeň ďakujem. Je to prekrásne zadosťučinenie pre všetkých, ktorí sa na tomto projekte podieľali. Pľacom pretieklo veľa potu, a kde tu aj krv, takže je naozaj krásne, že to ľudia takto ocenili… Ďakujem.
Koľko prešlo od prvotnej myšlienky do prvej klapky? A ako ste vnímali to, že scenár prvej časti sa “tvoril a dotváral” deväť mesiacov?
K projektu som pristúpil začiatkom mája. Pôvodný scenár bol niečo medzi sitkomom a paródiou. Spolu s Gabim Popescu (riaditeľ centra produkcie vlastnej tvorby Markízy, pozn. red.) sme sa dohodli, že tomu dáme podobu jemne bláznivej komédie, a tak sa aj stalo. Doteraz však Hornú Dolnú niektorí mylne označujú ako sitkom, je to pomýlenie žánru. So sitkomom nemá nič spoločné. V polovici augusta sa už natáčalo, takže to bolo dosť hektické.
Horná Dolná má sledovanosť, akú naposledy zo seriálov dosahovali Susedia. Prečo je tomu podľa vás tak, čo divákov na Hornej Dolnej chytilo?
Horná Dolná je také milé pohladenie. Na nič sa nehrá. Nie je o podvodoch, neverách a intrigách. Naopak, jej postavy sú obyčajní ľudia, ktorých si divák hneď obľúbi, lebo im rozumie a majú chrbtovú kosť. Ich sny a túžby sú jednoduché a naplniteľné, preto sú sympatickí. Nestavajú si vzdušné zámky z ambícií a nenásytnosti. Každý človek sa chce zabávať. Horná Dolná je komédia, ktorú môžu naozaj pozerať všetky vekové kategórie. Neprevracia a nepokrivuje hodnotové rebríčky. Keď je niekto zlý, tak je potrestaný, keď je niekto dobrý, je odmenený. Viem, že to tak v skutočnom živote nie je, ale malo by to tak byť. A myslím si, že každý človek chce veriť tomu, že to tak byť môže. Horná Dolná nepoučuje, ale vyjadruje sa k problémom slovenskej spoločnosti, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá.
Ako dieťa som miloval spoločné rodinné večery pri televízii a mám pocit, že s Hornou Dolnou sa to znovu vracia. A na to som hrdý.
Sú si Susedia a Horná Dolná z vášho pohľadu v niečom podobní?
Susedia mali tiež láskavý humor a postavy, ktoré boli divákom blízke a zrozumiteľné. Preto tieto dva seriály tak fungujú. Práca na nich, ako scenáristická tak režijná však boli úplne iné. Žánrovo sú to dva úplne odlišné druhy komédie. Susedia boli sitkom. Horná Dolná sú také malé skoro filmové poviedočky.
Čo máme hľadať za príbehom Hornej Dolnej? V jednom z rozhovorov ste povedali, že do všetkého, čo robíte, sa snažíte dať kus samého seba. Čo to je v prípade Hornej Dolnej? Spoznajú sa napríklad v seriáli ľudia z vášho okolia?
Čokoľvek robím, snažím sa do toho dať niečo zo seba. Horná Dolná je poskladaná aj z čriepkov môjho detstva. Narodil som sa v malom meste DOLNÝ Kubín a podstatnú časť detstva som prežil v malej dedinke pod Oravským hradom, v DOLNEJ Lehote. Veľa ľudí z mojej mladosti sa v jednotlivých postavách určite spoznáva. Preto ma tento projekt veľmi bavil. Bol to návrat do tých najkrajších chvíľ, ktoré ma formovali a kráčajú so mnou doteraz. Myslím si, že tých osemdesiat percent príhod v našom seriáli sa viac menej stalo. Buď mne, alebo niekomu z hercov, od ktorých som tiež ťahal “rozumy” a nápady na písanie. Preto sú jednotlivé postavy a príbehy také živé, lebo niekto z nás pri nich bol a pamätá si ich po svojom, nie objektívne, ale tak ako ich vnímal a prežíval. Každý máme svoje zážitky v pamäti, nie nutne tak ako sa stali, ale ako sme ich cítili. A to som chcel preniesť na obraz. Týka sa to aj hudby. Pesnička je veľmi dobrý spôsob ako si zapamätať nejakú emóciu, zážitok. Myslím si, že málokto si nenájde k týmto pesničkám z mladosti nejakú asociáciu, spomienku. Teda aspoň my čo ich pamätáme. A som strašne rád, že vďaka Hornej Dolnej si začali tieto skladby pospevovať aj tí najmladší…
Horná Dolná je exteriérový seriál, z produkčného hľadiska zrejme výzva. Ako sa vám natáčala? Nastali nejaké komplikácie, prípadne až ohrozenie výroby?
V exteriéroch nie ste nikdy tak celkom pánom pľacu. Vrtochy počasia vám vedia dať riadne po prstoch. Samozrejme sa stalo, že sme zrušili výrobu, alebo že sme za deň natočili kvôli počasiu dve scény namiesto desiatich. Boli dni, keď sme nakrúcali v daždi a herci sa tvárili, ako je krásne. V jednej scéne kde Erika natiera Ďura opaľovacím krémom, aby sa nespálil, na jazere v pozadí jasne vidno, že tam leje. A takýchto scén tam je viac. Musím však povedať, že sme mali v konečnom dôsledku obrovské šťastie. K pôvodnému plánu natáčania sme museli pridať len asi dva dni, čo je úplne super. Príroda bola na našej strane. Keď sa to tak vezme, väčšie problémy robili hlučné lietadlá ako počasie. Samotná výroba bola jednou z najťažších, ale zároveň aj najkrajších, aké som absolvoval. Lebo mám rád na pľaci dobrú náladu. Tu však treba povedať, že málokedy nastane taká symbióza celého štábu ako pri tomto projekte.
Zatiaľ vznikol len jednociferný počet častí. Je z vášho pohľadu režiséra a autora šanca na pokračovanie, druhú a možno dlhšiu sériu?
Druhá séria sa už pripravuje. V tejto chvíli už mám napísaných niekoľko storyline-ov a pracujem na ďalších. (Markíza to včera potvrdila Stratégiám, pozn. red.)
Aké ďalšie profesionálne výzvy vás čakajú, čo plánujete?
Mám nejaké projekty, ktoré sa už pripravujú na natáčanie, a potom mám projekty, ktoré len začnem ponúkať. Okrem televízie sa venujem aj filmu. Nechcem však konkretizovať, pretože som človek poverčivý. Uvidíme, čo mi dovolí moje hlavné zamestnanie – rodina.
Chcete byť pravidelne informovaní o dianí v brandži? Odoberajte bezplatný newsletter Stratégií.
Zdroj: Ivan Krasko