Animovaný film, ktorý si mohli v priebehu rokov pozrieť diváci všetkých vekových kategórií, bol v tomto roku pre najmenších zneprístupnený. TV JOJ aj po tomto rozhodnutí bude opätovne požadovať zjednotenie ochrany maloletých na Slovensku.
Regulácia sa u nás stáva témou často iba v rovine uložených pokút, kým diskusia o ich účinnosti mnohokrát absentuje. Systém ochrany maloletých pritom vo viacerých oblastiach zlyháva a neraz sporné sankcie sa míňajú účinku. Najzásadnejším problémom je chýbajúca regulácia všetkých mediatypov, a to rovnocenne, čo potvrdila aj nedávna pokuta.
Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) vo februári rozhodla, že najmladším divákom už nemá byť viac sprístupnený jeden z najznámejších animovaných filmov Rio. Rada sa na základe podnetu k jeho vysielaniu z augusta 2017 uzniesla, že animák je pre niektoré scény nutné klasifikovať ako nevhodný pre deti do 7 rokov. V niektorých prípadoch by ho dokonca klasifikovala dostupným až od 12 rokov.
Rio bolo pritom do kín uvedené už pred siedmimi rokmi – v roku 2011, a od začiatku bolo prístupné všetkým vekovým kategóriám. Od kinopremiéry si ho tak pozrelo množstvo, aj tých najmenších divákov, patril pritom medzi najnavštevovanejšie animované filmy v roku svojej premiéry. Na mieste je tak otázka, aký účinok takáto pokuta po siedmich rokoch od uvedenia filmu na Slovensku plní.
Ak chceme skutočne chrániť maloletých, je prirodzené, že pre jedno audiovizuálne dielo musia v rámci regulácie platiť rovnaké pravidlá od začiatku jeho distribúcie. Štát však dlhodobo prísne reguluje iba televízie, ktoré v prípade kinofilmov stoja až na samom konci distribučného reťazca. Predchádza im uvedenie filmu v kinách či na DVD nosičoch.
Televízie navyše spravidla označujú vekovú dostupnosť filmov na základe ich prístupnosti v kinách. Pokiaľ si detskí diváci mohli snímku pozrieť v kinosále, aký účel splní jej prísnejšia reštrikcia neskôr v televízii?
Slovenský regulátor je k tomu v prípade animáku Rio ešte striktnejší, ako rešpektovaná a neraz prísne vnímaná Americká filmová asociácia MPAA. Tá udeľuje snímkam šiestich najväčších hollywoodskych štúdií filmové ratingy, ktoré rodičov informujú, nakoľko je ktorý film vhodný či nevhodný pre deti. MPAA označila Rio ratingom „G“ (General audiences), a teda vhodným pre všetky vekové kategórie bez rizikového obsahu pre deti. Takto bol film uvádzaný nielen vo svete ale aj roky u nás na Slovensku.
Rozhodnutiu RVR sa musia televízie prispôsobiť pri označovaní vekovej dostupnosti filmu Rio v budúcnosti, inak im hrozia vyššie sankcie. Pri kúpe DVD či inej distribúcii však rodičia ani naďalej informáciu o nevhodnom obsahu pre najmenších nedostanú, aj keď je divák stále rovnaký.
Pre ministerstvo kultúry, aj novú ministerku, Ľubicu Laššákovú, je tak otázkou, či je ochrana maloletých pre štát skutočne relevantnou témou. Ak to totiž s ich ochranou myslí vážne, nemôže regulácia prebiehať iba v určitom priestore. V prípade animáku Rio navyše sám štát priznal zlyhanie systému, keď obsah, ktorý tento rok vyhodnotil ako nevhodný, mohol byť sedem rokov uvádzaný aj najmenším divákom.
Televízia JOJ v tejto súvislosti opätovne navrhne, aby jednotný systém označovania (JSO) platil jednotne ako pre televízie, tak kiná a DVD distribúciu. Tak, aby regulácia napĺňala svoju podstatu a mala na zreteli v prvom rade ochranu maloletých. Pokým sa totiž neposunieme k systémovým riešeniam, bude naďalej otázkou, či súčasné nastavenie regulácie neslúži skôr ako prostriedok na napĺňanie rozpočtu štátneho regulátora.